Na tejto stránke sa už veľa popísalo o možnostiach, ako dopriať svojim miláčikom pobyt mimo uzavretých priestorov domu s tým, že im nebude hroziť žiadne nebezpečenstvo úrazu, napr. pod kolesami áut, útokmi iných zvierat, či „ľudí“… Dlho som uvažovala, čo by bolo vhodné urobiť, zisťovala som na internete, aké mám možnosti. Svojim spôsobom mi dala inšpiráciu pani Naďa , keď mi poslala link na stránku, kde jeden chovateľ nafotil svoje voliéry pre mačky. Od toho som sa odrazila a začala som spracovávať svoju polovičku, či dokáže niečo podobné vyrobiť. To bolo možno aj jeden a pol roka dozadu. Vtedy manžel nebol mojim nápadom veľmi nadšený, vraj ako bude vyzerať dvor, ako zabezpečí východ pre mačky z domu, atď.

Nechala som dozrieť čas , vedela som, že raz nastane chvíľa, kedy ho „zlomím“. Možno nám pomohol príchod nového chlpáčika – ragdolíka k našim domácim miláčikom, ktorého sme nechceli púšťať do terénu najmä pre jeho príliš dôverčivú povahu. Báli sme sa, aby ho nejaký dobrák nezobral.

S príchodom krajších dní a otvorených oblokov sme si všimli, že kocúrik smutne pozerá do záhrady. Dokonca sa raz stalo, že skočil na sieťku, ktorú samozrejme vyrazil a vypadol na dvor. Našťastie to bolo na prízemí a nič sa mu nestalo, len sa zľakol a nevedel nájsť cestu domov. Vtedy sa manžel rozhodol, že urobí voliéru slušných rozmerov, ktorá mu ponúkne bezpečnosť, možnosť vyšantenia sa, možnosť vykonať si tam potrebu, napapať a napiť sa.

Photobucket
Celkový pohľad

Photobucket
Bočný pohľad

Photobucket
Pohľad zvrchu

Ako sa plán zrodil v jeho hlave, hneď sa dal do diela a vznikla voliéra, ktorá je prepojená s naším domom tunelom, nadväzujúcim na lietacie dvierka, pripevnené do upravenej sieťky proti hmyzu.
Celá voliéra je urobená zo zvarených roxorov, jednotlivé diely sú opletené pletivom, ktoré je naozaj poctivo pripevnené cez každé oko hliníkovým drôtom. Diely sú pospájané silným drôtom, takže voliéra sa dá kedykoľvek rozobrať v prípade, ak by sme ju chceli preniesť. K základnej časti je na hákoch zavesená časť-plošina, na ktorú sa napája tunel, smerujúci k oknu.

Photobucket
Prechod do okna – tunel

Photobucket
Kocúr v tuneli

Voliéra je vybavená stupienkami z dreva, ktoré umožňujú preliezanie po celom obvode. V hornej časti je zavesený drevený „domček“, ktorý má dve časti, jedna s veľkým výrezom, podľa manžela „predsieň“ a druhá „obývačka“ má dva malé otvory pre vstup. Tu sa môže zvieratko skryť v čase nepohody… V otvorenej časti je miska s granulkami a čerstvou vodičkou. Strecha je podbitá linoleom, aby domček nezatiekol vodou.

Photobucket
Dvierka v sieťke
Photobucket

Okrem toho je tam búdka, akoby pre psíka, do ktorej sme dali vaničku zo starého krytého WC, je tam zverlit a cicúch môže kedykoľvek WC použiť. Len treba urobiť domček dlhší, aby tam v prípade dažďa nenapršalo. Za dedinou sme našli orezané konáre zo starého orecha, z ktorého je dobré škrabadlo, len ho ešte musíme oškrabať od kôry. Do voliéry vedie bránka, ktorá sa otvára len prípade doplnenia papky, vodičky, alebo čistenia toalety. Samozrejme aj vtedy, keď sa chceme s osadenstvom pohrať.

Photobucket
Vrchný domček

Rozmery presne neviem, ale tá základná veľká časť má asi 1,5 na 4 metre, výška asi 2 metre. Samozrejme, voliéra je aj zvrchu opatrená pletivom. Časť, ktorá smeruje k tunelu, môže mať asi 1,5 metra na dva metre a výšku 50 cm. Tunel zhruba 40 cm.
V tuneli a závesnej plošine je pridané ešte pletivo s malými očkami, aby sa mohol chlpáč pohodlnejšie premiestňovať a nie je na škodu položiť tam aj drevenú dosku.
Voliéra je postavená na páse z dlažby, ktorý je zapustený do trávnika, aby sa kocúr nepodhrabal pod rám.

Neviem, či som to popísala dosť jasne, ale myslím, že šikovný majster si s tým poradí. Inak, manžel tomu venoval skoro tri týždne, a to mal dovolenku. Finančne to vyšlo asi 250 Eur. Dvierka sme objednávali cez internetový obchod.

Photobucket
Chcem vojsť dnu!

Jedna nevýhoda je momentálne v tom, že presúvanie je možné len pri otvorenom okne, čiže keď nie sme doma, kocúr je buď dnu, alebo vonku. Ale uvažujeme, že dáme prerobiť jedno okno tak, aby tam boli zabudované malé dvierka, ktoré by sme mohli nechať otvorené aj v našej neprítomnosti. Napriek tomu si myslím, že nápad ako taký je vyhovujúci.

Ešte mám jednu skúsenosť. Mačky, ktoré sú zvyknuté na voľný pohyb tam, žiaľ, nechcú byť, ale hovorím si, že u nás chlpáči budú ešte pribúdať, tak nech majú to, čo treba.

Autorkou príspevku je milovníčka mačiek, externá spolupracovníčka a občasná depozitárka združenia Mačky SOS p. Marta Jursová. Práve p. Marta zabezpečila dočasný ubytovanie aj nášmu Robinovi – vtedy Archiemu.

Vytvorili ste aj vy niečo podobné pre vaše mačky, napíšte mi o tom!

Napsat komentář

Vaše e-mailová adresa nebude zveřejněna. Vyžadované informace jsou označeny *

Tato stránka používá Akismet k omezení spamu. Podívejte se, jak vaše data z komentářů zpracováváme..