Posted by 
Mačky vo všeobecnosti sa čo do fyzickej schránky nelíšia tak veľmi ako napríklad psy, kde je rôznorodosť podstatne vyššia. Ich povahy sú ale naozaj rozdielne a rovnako ako sme my ľudia každý iný, tak aj naše mačky majú rozličnú povahu. Skúsený chovateľ vie už po pár dňoch odhadnúť každé nové mača z vrhu a vie ho teda správne prezentovať i pri predaji do novej domácnosti. Rovnako vie lepšie poradiť ako mačatá nakombinovať ak si nový majiteľ berie dve či viac z jedného vrhu alebo podľa opisu povahy a správania domácej mačky vie odporučiť vhodného parťáka.
Okrem chovateľov svojich zverencov by mali veľmi dobre poznať i depozitári , ktorí sa starajú o opustené, nechcené a utýrané mačatá a mačky z ulice a domov. Tam by sme tiež pri výbere neboli stratení a dostali by sme určite množstvo skvelých rád a odporúčaní.
Od všetkých spomenutých osôb by sa do nových rodín mali dostať mačiatka spokojné, zdravé a hlavne socializované. Záruky však nikde nie sú a stres môže spôsobiť zmenu povahy i charakteru.
Čo teda robiť v prípade ak sa nám do domácnosti dostal malý bojko? Ako sa s tým vyrovnať?
Ak už máme doma strašpytel od mačaťa alebo sa k nám dostane bojazlivý dospelák z ulice, je to v podstate jedno. Postup by sme mali dodržať rovnaký. Najskôr treba mačičke pripraviť vhodné prostredie.
Mačičku najskôr zoznamujeme s prostredím, potom obyvateľmi domácnosti, pričom prednosť majú ľudia a až potom zvieratká.
Pokojné a tiché miesto
Mačičku bude najlepšie umiestniť do menšieho priestoru – ideálne jednej izby. Tá by nemala byť priechodná, hlučná ani frekventovaná. Mačička by tu mala mať k dispozícii všetko, čo potrebuje, teda misku na krmivo a vodu, hračky pre zábavu, pelech na odpočinok, škrabadlo a samozrejme 1 či 2 toalety.
Všetky mačacie predmety a potreby by mali byť rozmiestnené tak, aby vhodne a bez problémov mohli plniť svoje funkcie.
Misky s jedlom určite nepostavíme hneď vedľa toalety. Záchod by mal byť na tichom mieste, niekde v rohu, na okraji miestnosti.
Škrabadlo či pelech umiestnime najlepšie k oknu, aby mala mačička príjemný výhľad na krajinu okolo. Niektoré mačky pri pocite strachu a úzkosti zalezú do tmavého kúta, iné sa budú naopak škriabať hore do výšin. Podľa toho by sme jej pripravili aj pelech na skriňu či pod posteľ.
Ak máme v miestnosti nejaké nezabezpečené miesta, škáry, káble a pod., mali by sme ich zaistiť ešte pred príchodom mačky. Mačku nikdy z jej skríše nasilu nevyberáme, počkáme, kým nevyjde sama. Vždy ale kontrolujeme, či sa kŕmi a chodí na toaletu. Miestnosť, ktorú sme micke zvolili ako jej dočasný domov, musí byť absolútne bezpečná!
Počas pobytu mačky u nás by sme sa mali zdržať prerábky bytu, presúvania nábytku, zbytočného kriku, hluku, zvyšovania hlasu, dupotu a podobne. Rovnako by sme nemali príliš nahlas počúvať hudbu alebo televízor. Pre mačičku by to bol len ďalší stres.
Stereotyp
Mačky milujú stereotyp, svoje pravidelne sa opakujúce činnosti a naše zvyky. Preto bude skutočne vhodné, aby sme bojkovi nastolili naozaj pravidelný režim. V ten istý čas mu nosili jedlo, čistili toaletu, hrali sa s ním, komunikovali a v približne rovnakom čase by sme vstávali a zase išli spať. Pravidelne sa opakujúce činnosti navodzujú atmosféru pokoja a harmónie a znižujú stres.
Mačka jedného človeka
Zo začiatku bude najjednoduchšie ak k mačke-bojkovi bude chodiť len jedna či dve osoby. Tie sa postarajú o hygienu, čistotu a jedlo a rovnako sa pokúsia micu aj zabaviť.
Pri každom vstupe do izby sa treba mačke milo prihovoriť jemným hláskom. Mačka si takto na hlas nového majiteľa rýchlo zvykne a spojí si s ním a jeho pobytom v izbe príjemné chvíle – napríklad kŕmenie či spoločnú hru.
Zo začiatku bude asi stačiť ak budete v miestnosti.
Skúste si len nečinne ľahnúť či sadnúť v miestnosti a v podstate nerobiť nič. Mačička si na vašu prítomnosť zvykne a časom sa jej prestane báť. Počas jej pozorovania nie je vhodné ju neustále sledovať, práve naopak, je žiaduce sa tváriť, že vás „nezaujíma“.
K mačičke treba pristupovať pomaly a opatrne, lebo niektorým mačičkám vadia dvojnohí obri, ktorí s ak nim blížia. Každý hrubý, rýchly či násilný pohyb mačičku vyľaká.
Rovnako sa nesnažme uprene na ňu zízať a už vôbec nie priamo do očí bez žmurknutia. To by bol signál agresie a hnevu. Prehnanú pozornosť a utešovanie mačka vníma vždy negatívne – je signálom, že sa niečo deje!
Mačička ak je uvoľnená a teší sa, má zdvihnutý chvostík, mraučí a obtiera sa tváričkou o ľudí či predmety.
Ak je prikrčená v rohu, naježená, s vystúpeným chrbtom, prská, syčí alebo divoko kýve chvostíkom, nie je vhodné sa k nej približovať a ďalej ju stresovať.
Kŕmenie
Ako som spomínal vyššie, pri bojazlivej mačičke je vhodné, aby ju v pravidelných intervaloch kŕmila jedna či dve osoby z domácnosti, aby si mačička rýchlo privykla na nový a pravidelný režim. Pri kŕmení je dôležité, aby sa osoba micke prihovorila a pomaly jej nasypala jedlo či položila plnú misku. Tu je práve vhodná doba pre zblíženie a fyzický kontakt s mačičkou.
Láska prechádza žalúdkom aj u zvierat. 🙂
Pre mačičku je možné pripraviť aj nejaké tie maškrtky do rôznych zásobníkov a labyrintov, aby sa nenudila. Rovnako je možné mačičku za jej smelé kroky ku vám odmeniť.
Spoločná hra
Ďalším kľúčom k mačaciemu srdiečku je okrem jedla i vzájomná interakcia a hra. S bojkom to pôjde na začiatku asi ťažšie, ale jedného dňa sa ľady určite roztopia. Chce to len veľkú dávku trpezlivosti. I bojkovia sa radi hrajú 🙂 Mačičku treba len správne motivovať a nájsť takú hračku, ktorá ju zaujme, pobaví a s ktorou sa zabaví.
Na trhu je nespočetné množstvo rôznych druhov loptičiek, myšiek, hrkálok, mávatiek. Využiť môžete aj svoju kreativitu a vyrobiť nejaké hračky sami.
U bojazlivých mačiek by som uprednostnil hračky menšie, jednoduchšie a začal by som možno nejakým zaujímavým nehlučným mávatkom. To môže mačičke pripomínať hru na lov, akú by mohla poznať od svojej matky a súrodencov a zároveň pri mávatku zostáva stále istá vzdialenosť medzi nami a mačkou, ktorá bude pre bojka istotne prijateľnejšia.
Denne by sme sa mali aktívnej hre s našou mačkou venovať približne 30-40 minút. V tomto prípade sa to dá preformulovať i tak, že denne by sme sa mali snažiť o interakciu s našou bojazlivou mačkou tak 30-40 minút – v závislosti od jej správania a reakcií.
Podporná liečba
Pri bojácnych, nesmelých a ustráchaných mačičkách je možné využiť i ďalšie podporné prostriedky , ktoré môžu mačičke pomôcť prekonať jej strach a nedôveru.
Prvým z nich je Feliway – difuzér s umelými mačacími feromónmi. Difuzér po zapojení do elektrickej zástrčky produkuje chemické látky veľmi podobné mačacím tvárovým feromónom. Tie mačky využívajú na značkovanie svojho domáceho prostredia a navodzujú im tam pocit bezpečia a pohody.
Ďalšou možnosťou sú Bachove kvety.. Ide vlastne o terapiu extraktom z kvetov rôzneho zloženia. Pri bojácnych, stresovaných a málo sebavedomých mačkách sa odporúča použiť esencie: Rescue, Aspen, Mimulus a iné.
Okrem toho je možné využiť aj terapiu homeopatikami či využiť špeciálne granule – veterinárnu diétu – Royal canin Calm.
Niektoré mačičky sa ako bojkovia narodia, iné sa nimi stanú počas života na základe nepríjemných podnetov z vonkajšieho prostredia. Mnohým chýba pocit pokoja a bezpečia, iné majú iracionálny strach. Vo väčšine prípadov sa však citlivým prístupom a veľkou dávkou trpezlivosť dá takéto správanie skorigovať. Hoc vaša mačka nebude nikdy práve „lev salónov“ určite si aspoň k svojmu človeku nájde cestu.
Článok uverejnený v odbornom mesačníku Pes a mačka: ISSN: 1335-7778, číslo 01/2013, XIII. Ročník.
Podobné príspevky:
Dobrý deň, adoptovala som 6 ročného kocúra, asi 5 dní po jeho kastrácii – pochádza z chovateľskej stanice, kde žil vo voliére s iným, dominantnejším kocúrom. Vzhľadom na to, že už som raz adoptovala mačku, som, žiaľ podcenila jeho socializáciu. (nečakala som až takéto problémy) Proste dostal priveľa voľného miesta k dispozícii, A teraz žije striedavo na skrini, ale hlavne pod gaučom, za dverami, a pod. stále sa ma bojí, skrýva sa, je celý stuhnutý od strachu.. Záchod používa, potravu žerie, ale len v noci. Vážne uvažujem nad tým, že ho vrátim – dnes zaliezol do komína, ani som nevedela, že sa to dá. Myslíte si, že by mohol pomôcť tento Váš návod, aj keď je už u nás 2 týždne? Vraj ako mačiatko bol nebojácny. Aj prvá mačka k nám prišla s povesťou bojka, a vychovala som z nej flegmatika gaučového.. Nechcem to s ním vzdať, ale keď vidím, aký je celý vydesený, je mi ho ľúto.
Dobrý deň,
ak by som tomu návodu neveril, nepísal by som o. Určite nie je nikdy neskoro. 14Dní nie je veľa ale ani málo. Na hodnotenie situácie je málo informácií ale zásadné je mačke vymedziť menší priestor, bezpečný, tichší, prístupný,…V zásuvke mačacie feromóny. Vy sa musíte správať normálne, mačku nesmiete neustále sledovať, hľadať, skúmať, desíte ju. Pozornosť si vykladajú mačky negatívne. Ignorácia je kľúč a prejav bezpečia, počiatok budovania vzťahu.
Ďakujem za odpoveď. Utešujem sa tým, že aj pouličné mačky si po čase zvyknú.
Všetko je možné a aj toto.