Životný kolobeh mačiek v blízkosti ľudí

Zase začala jar, klasické prebúdzanie prírody po zime je už v plnom prúde. Zdá sa mi to, alebo táto zima trvala naozaj nejako priveľa. Neviem, možno to píšem každý rok. Asi si nikdy nezvyknem. Zima proste nie je moje obľúbené ročné obdobie. Dlhšie dni a viac slniečka oživí nielen šedú prírodu, ktorá v zime a na jeseň stratila svoju hustú zelenú farbu. Rovnako pošteklí a prebudí i zvieratká.  Tie sa začnú v rámci svojich hormonálnych zmien pripravovať na rozmnožovanie. To je predsa základ zachovanie života.
Žiť v zvieracej ríši znamená loviť, žrať, spať a množiť sa
Je to skutočne takto prosté. Mačky sú zvieratká, nie ľudia a hoc na ne často pozeráme cez našu optiku, nič to nemení na tomto fakte. Zvieratká sa riadia len tým, čo im dala matka príroda do vienka a to je pud. Ten im hovorí každý deň to isté – hoc, žer, spi a rozmnožuj sa. Základom tohto zvieracieho zákona nie je nič iné, len snaha prežiť, udržať tak živočíšny druh a zachovať ho zdravý a silný.
V prírode nie je nič podstatnejšie ako prežitie samotné. Kto je slabší, chorý, nemohúci, nie je ani vhodný ako partner pre ďalšie rozmnožovanie. Rod musí ostať silným a zdravý aby prežil. Kto tento zákon nedodrží, bude musieť zaplatiť daň a to tú najvyššiu. Zdá sa to kruté a vzdialené ľudskej náture, ale každý slabý jedinec je v prírode odkázaný len sám na seba a skorú smrť. Zvyšok populácie, svorky tohto člena spoločnosti vylúči a ponechá jeho osudu. Len vitálni, zdraví a aktívni jedinci majú šancu prežiť a udržať rod.
Ľahké rozmnožovanie = vzostup populácie
Mačky boli prírodou obdarené vysokou mierou plodnosti. Ich rozmnožovanie je pomerne rýchle a jednoduché. Sú schopné sa rozmnožovať i v rámci rodiny / príbuzenské vzťahy im nerobia problém/, vo veľmi mladom veku  /Už aj od 4 mesiacov sú niektoré vyspelejšie mačky schopné plodiť/  a jedna mačka je schopná mať vo vrhu mačiatka i od viacerých samcov. Ak k tomu pripočítame aj fakt, že v jednom vrhu je možné obvyklé mať 3 až 6 mačiatok, sú mačky naozaj skvelo prispôsobené k tomu, aby vďaka svojím rozmnožovacím schopnostiam zachovali svoj rod. Ich pozícia v prírode je z tohto pohľadu viac ako stabilná.

kollbyho súrodenci
Skvelé životné podmienky vedľa človeka
Podľa najnovších poznatkov sa mačka sama rozhodla, že sa k človeku na jeho životnej etape pripojí. Urobila tak čisto z praktických dôvodov. Ľudia jej poskytli všetko, čo pre svoj život potrebuje. Dostatok prirodzenej potravy, miesta kde si odpočinúť a ešte aj ruky ktoré vedia pohladiť či prikŕmiť. Mačky využila potenciál, ktorý sa jej naskytol. Život po boku nás jej daroval menej komplikovaný život. Vďaka našej obžive sa v našom bezprostrednom okolí nachádza aj dostatok prirodzenej potravy pre mačky. Tie majú možnosti pre lov a v prostredí ľudských obydlí je určite jednoduchší než skákanie po lúkach, lesoch a hľadanie hlodavcov v šere a noci.  Život s nami urobil jej život komfortnejší a pohodlnejší.

Daň za pohodlie života v ľudskej blízkosti
Bohužiaľ, život po boku človeka prináša do toho mačacieho aj negatíva. Mačky prišli o istú mieru svojej absolútnej samostatnosti. Zdržujú sa v našej blízkosti a využívajú zdroje našej obživy. Na druhej strane je potravy pre ferálne mačky v mestách a pri  ľudských obydliach stále dosť, To spôsobuje, že mačky, ktoré v podstate nemajú prirodzeného nepriateľa sa premnožujú. Dospelosti a plodnosti sa dožívajú teda aj tie, ktoré by v prírode , v bežnom mačacom živote, príroda sama odsúdila na úhyn. Mačací rod sa tak premnožuje a prestáva byť tak silný a odolný ako tomu bolo kedysi
Rozdiel je v tom, že sa zmenili podmienky života mačiek. Už nemusia celý deň len loviť, hľadať bezpečné miesto a chrániť svoje potomstvo. Majú viac príležitostí sa ľahšie uživiť. Vďaka prirodzenej schopnosti sa rýchlo a pomerne ľahko množiť je ich dnes na uliciach naozaj veľa.


Hoc my nie sme tí, ktorí si mačku vzali z divokej prírody automaticky domov a plánovite sme ju trénovali, aby plnila úlohy, čo chceme, máme za ňu zodpovednosť. Mačky sa k nám pridali dobrovoľne, ale my sme im dvere pre nosom nezavreli, naopak, pustili sme si ich do našich životov so všetkými kladmi i zápormi.  Výsledkom tohto spolužitia dnes je, že v mestách a ich okolí je mačiek dostatok, až moc. Tie sa často nekontrolovateľne množia, podliehajú chorobám a často i útokom iných mačiek, zvierat a tiež človeka. Mesto a jeho okolité časti nie sú pre život mačiek najbezpečnejšie. A život na ulici v zime býva tiež krutý.
Do tohto mixu potom vstupujú aj kŕmiči, ochranári, chovatelia, útulky či depozity občianskych združení a tí sa spoločne a i individuálne snažia za pomoci politikov, sponzorov a verejne činných osôb a organizácií túto situáciu riešiť.
Kastračné programy pre ferálne mačky v mestách a dedinách sú kľúčové k šťastnejšiemu a bezpečnejšie životu človeka a mačky. Je našou zodpovednosťou sa postarať o to, aby mačky mali reálnu možnosť pre lov, dostatok prirodzenej potravy a riadené rozmnožovanie. Iba tak sa populácia voľne žijúcich mačiek môže stabilizovať, korigovať a byť odolnejšia a zdravšia, čo bude vo výsledku ku prospechu nás i mačiek samotných.


Nikto nežiada, aby sme všetci teraz začali aktívne hľadať, kde priložiť ruku k dielu, zbierať peniaze, lobovať u politikov, prosiť u veterinárov, etc. To všetko je samozrejmé možné a každá pomoc sa vždy zíde. Každý by mal ale začať sám u seba doma a vo svojom okolí. Edukácia ľudí o dôležitosti a benefitoch kastrácií je asi najsilnejším nástrojom. Rovnako, ak  každý z nás môže ísť príkladom pre svoje okolie, rodinu, priateľov, kolegov. Aj takéto drobnosti sa počítajú a prispejú k spoločnej práci a výsledku.

Článok bol v upravenej podobe uverejnený v odbornom mesačníku Pes a mačka: ISSN: 1335-7778, číslo 4/2018, XVIII. Ročník.

Podobné príspevky:

Gravidita mačiek, vývoj mláďat a pôrod

Pohlavné dospievanie mačiek, nástup ruje a ich párenie

Sezóna mačiatok sa začína

OTÁZKY & ODPOVEDE: Čo je značkovanie kocúra

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *