Áno, som mačacia MATKA a nehanbím sa za to!

O mačkách vo vzťahu k nám, ich majiteľom hovorí, že nás vnímajú ako veľké mačky, svoje matky, ktoré stratili schopnosť loviť.  My mačkári zase vnímame svoje mačky častokrát ako svoje deti a oslovujeme sa ich matkami. Ja som mačacia matka a toto oslovenie nijako nesúvisí s pohlavím, orientáciou, ani mentálnou poruchou /ako si iste mnohí myslia 🙂 /. Naopak je to status, ktorý vyjadruje hĺbku vzťahu medzi človekom a zvieraťom, aký môže pociťovať snáď len matka k svojmu dieťaťu. Je to označenie vzájomnej väzby, puta a z toho vyplývajúcej zodpovednosti, starostlivosti a opatery.

Verím v karmu, vesmírnu kauzalitu založenú na princípe akcie a reakcie. Viem, že za to, ako vyzerá môj život, som v plnom rozsahu zodpovedný ja a tam, kam som sa v živote dostal, kde práve som, som na základe svojich rozhodnutí a krokov, ktoré som v minulosti urobil a robím práve teraz. Verím, že moja duša si vybrala podmienky, do ktorých sa pre tento život narodila a som presvedčený, že mala na to dôvod.

Aj preto si myslím, že rodina, ktorá by mala byť našou prvou sociálnou skupinou, by sa nemala vždy viazať len na krv a gény. Pre mňa je rodina najmä o láske, súdržnosti, podpore, priateľstve, pochopení a nie o spoločnom základe genómu a fyzickej podobnosti. Čo z toho, ak ostatné náležitosti nefungujú? Na čo je to dobré? Aby sme si mohli v prípade potreby darovať orgány?

Ako malé dieťa som miloval opičky. Mal som niekoľko mončičákov a i iné plyšáky, z ktorých mi dva ostali dodnes. Keď som ale po rokoch mal možnosť prísť do kontaktu s mačkou, bolo rozhodnuté. Tieto tvory ma absolútne uchvátili a nevedel som sa dočkať, kedy konečne budem jednu vlastniť.

Mačky vnímam stále ako nesmierne očarujúce a krásne tvory. Nebol to však len výzor, čo ma pred rokmi tak zasiahol a neskutočne priťahoval, ale aj ich povaha, to ako správajú či už k ľuďom alebo k iným mačkám. Obdivujem ako vedia byť stále divoké a samostatné, ale zároveň túžiace po pozornosti a láske. Na jednej strane sú nespútané a dravé, a na strane druhej sú krehké a citlivé. Mačka je stelesnením protikladom, ale v dokonalej rovnováhe.

Ja som sa narodil v znamení blížencov a s ascendentom v škorpiónovi, moje priezvisko je Wild, čo znamená divý a na svet  som prišiel v nedeľu, keď podľa veriacich katolíkov boh odpočíval. Takže rovnako ako mačky i ja som divoký a nespútaný, s dušou anarchistu, ale mám aj svoje citlivé „ja“, ktoré túži po láske. Nerobí mi problém žiť sám, ale viem sa včleniť aj do skupiny a zapadnúť, rovnako ako ony. Ako blíženec som neustále plný rozporov a protikladov a snažím sa o rovnováhu. Preto som sa v mačkách videl a cítil vnútorné spojenie, hoc som si to ešte nevedel vysvetliť a ani sa nad tým takto do hĺbky nezamýšľal.

Moja túžba po mačke nevyprchala ani počas rokov. Veď len tento rok /2015/, bolo 10 výročie, čo som doniesol domov Kollbyho a môj život sa absolútne zmenil. Nabral nový smer, naplnili ho mačky a dovtedy nepoznaný druh nepodmienenej lásky.

Každý, kto odchoval mačiatko vie, že medzi človekom a tým chlpáčikom vzniká naozaj pevné puto. Starostlivosť o takého drobčeka je porovnateľná so starostlivosťou o malé dieťa. Rozdiel je v tom, že dieťa vám odrastie a bude dosahovať vyššiu mieru samostatnosti, až jedného dňa sa stane dospelým a samostatným tvorom.

Mačiatko síce tiež dospeje, stane sa dospelákom, ale vašu starostlivosť bude potrebovať vždy.  A ak máte bytové mačičky, tak ich život a svet ste vy a vy ho tvoríte a riadite. Mačky sú tam, kde vy, neodchádzajú, neutekajú, sú s vami, pokým to tak vy chcete a tam, kde vy chcete. Sú na vás odkázané.

Je možné, vzhľadom na životné udalosti, ktoré ma postretli, že mačky sa pre mňa stali aj akousi kompenzáciou za nedostatky a depriváciu, ktorú v istých oblastiach života pociťujem.  Asi to nebude len obdiv a láska k týmto zvieratám, čo ma tak naplnilo a stále napĺňa. Sú aj výplňou dier a rán, ktoré som za život utŕžil a aj preto sa na ne takto fixujem.

Dnes mám doma 16 labiek, mačkám venujem väčšinu svojho voľného času. Mám tento web a píšem do časopisu Pes a mačka. Môj byt vyzerá ako mačacia galéria a zbieram do domácnosti všetko, čo obsahuje mačací motív. BLRA  majú odhadom asi toľko vecí, ako vlastním ja.  Spoločnú domácnosť síce stále riadim /alebo si to aspoň myslím/, ale na potreby mojich cicíkov prihliadam ako na svoje, rovnocenné, čiže potreby členov rodiny. Každý, kto ma, pozná tak vie, že mačky sú môj život a nie vec, ktorej sa venujem, keď mám práve voľnú chvíľu alebo chuť. V živote sú pre mňa rozhodne tým najcennejším!

Napriek tomu som aktívny aj v iných oblastiach života a som schopný sociálnych väzieb s inými predstaviteľmi ľudskej populácie. 🙂 Necítim sa a verím, že ani nie som podivín, čo žije sám  bez spoločenských väzieb, práve naopak. To, že mám pre niekoho neobvyklý vzťah k mačkám a vnímam ich ako „deti- členov rodiny“ ma nijak neobmedzuje v tom, aby som si život plne vychutnával  a venoval sa svojej práci či záľubám.

Rodina pre mňa nie sú tí, s ktorými zdieľam gény či priezvisko, ale tí, ktorých milujem a tam jednoznačne patrí i mačacie kvarteto BLRA. Áno, som „mačacia matka“ a nehanbím sa za to!

Lucián

wildscats.com

 

Článok bol v upravenej podobe uverejnený v odbornom mesačníku Pes a mačka: ISSN: 1335-7778, číslo 6/2015, XV. Ročník.

 

Podobné príspevky:

Ako to všetko s mačkami vlastne začalo?

A ako to s mačkami pokračovalo?

Ako sa to s mačkami nakoniec vyvinulo

Kollbýčkove posledné chvíle na tomto svete a rozlúčka s ním

Opäť mám doma 16 labiek – k triu BLR pribudla dnes Aimme