Posted by Mačka domáca patrí medzi jedno z najobľúbenejších domácich zvierat na svete. Jej vonkajšia krása je doplnená špecifickou osobitou povahou. Pôvodne divoká, nezávislá šelma je dnes príjemnou a vyhľadávanou spoločníčkou ľudí, bez ohľadu na ich vek, pohlavie či životný štýl. Mačky s nami žijú v bytoch , domoch, chatách, záhradkách ba dokonca i voľne. Spoločnosť nám robia i na lodiach, motorkách či cestujú ako závozníci v kamiónoch a autách. Aj napriek rôznym poverám, nepresným faktom či mýtom, mnohé mačky si s nami rady zaplávajú, niektoré i surfujú, iné zvládajú turistické výpravy, hru na hudobné nástroje, či akrobatické čísla v cirkuse. Mačka je ideálny spoločník moderného človeka, ktorá vie doplniť jeho osobnosť a zdieľať s ním životný štýl. Stačí si len vybrať tú správnu.
Predkovia mačiek
Mačkovité šelmy sú podobne ako my ľudia cicavce (Mammalia). Prví predstavitelia tejto triedy sa vyvinuli z plazov pred viac ako 200 miliónmi rokov. V tej dávnej dobe mali plazy výhradné a dominantné postavenie. To sa skončilo masovým úhynom dinosaurov za dodnes nevyjasnených podmienok v období približne pred 65 miliónmi rokov.
Miacis
Postupne sa vyvinulo niekoľko mäsožravých čeľadí, kam patrí aj čeľaď Miacis. Boli to prehistorické mäsožravé tvory. Vzrastovo malé šelmy mali päť pazúrov, čo im umožňovalo ľahký pohyb i po stromoch. Ich lebka bola malá, telo štíhle, mali krátke nohy a dlhý chvost. V tlame mali 44 ostrých zubov prispôsobených na trhanie mäsa. Vzhľadom na veľkosť tela mali pomerne veľký a členitý mozog, čo značilo ich nesmierny intelekt. Prebývali v lesoch a chodili po stromoch. Živili sa najmä malými cicavcami, plazmi, vtákmi, ale i ich vajíčkami a ovocím.
Žili v oblasti Severnej Ameriky a Európy a v období raných treťohôr, čiže pred 60 – 35 miliónmi rokov a rozšírili sa zo Severnej Ameriky cez Beringovu úžinu do celej Eurázie. Postupne sa z nich vyvinuli predchodcovia dnešných mäsožravých čeľadí, vrátane mačiek.
Mačkovité šelmy patrili medzi rýchlo sa vyvíjajúce tvory s veľkou inteligenciou. Prvé sa objavili už v eocéne pred 40 miliónmi rokov. Ich dravosť a adaptabilita ich predurčovala k ďalšiemu vývoju. V oligocéne sa ich fyzický zjav, konštitúcia a stavba podobala dnešným mačkám.
V rámci klasifikácie hovoríme dnes o troch rodoch mačiek:
Panthera – veľké mačkovité šelmy (napríklad lev a tiger) , na spodnej časti jazyka majú malú jazylku, ktorá sa voľne pohybuje a môžu vďaka nej vydávať silné zvuky,
Felis– mačky malé (napríklad mačka divá, domáca, stepná, púštna), majú pevnú jazylku, nemôžu teda vydávať silné zvuky,
Acinonyx – do tohto rodu patria výlučne gepardy, tie ako jediné nemajú schopnosť úplne zatiahnuť obrovské pazúry.
Zoologická klasifikácia mačky
Doména Eukaryoty
Ríša (regnum) Živočíchy Animalia
Vývojový stupeň Epitelovce Eumetazoa
Skupina Dvojstranovce Bilateralia
Vývojová vetva Druhoústovce Dueterostomia
Kmeň (phylum) Chordáty Chordata
Podkmeň (subphylum) Stavovce Vertebrata
Nadtrieda (superclassis) Čeľustnatce Gnathostomata
Stupeň Štvornožce Tetrapoda
Trieda (classis) Cicavce Mammalia
Podtrieda (subclassis) Živorodé Theria
Nadrad (superordo) Placentovce Eutheria
Rad (ordo) Mäsožravce Carnivora
Podrad (subordo) Suchozemské Fissipedia
Čeľaď (familia) Mačkovité Felidae
Podčeľaď (subfamilia) Malé mačky Felinae
Rod (genus) Mačka Felis
Prapredok mačky domácej – Felis silvestris libyca
Za prapredka mačky domácej je považovaná mačka plavá (Felis silvestris libyca). Ide o voľne žijúcu šelmu v Afrike. Práve Afrika je teda pokladaná za miesto zrodu mačky domácej. Zaujímavosťou je, že Afrika je aj miestom, kde sa vyvíjal človek. Už v roku 1871, v diele Pôvod človeka a pohlavný výber, Darwin označil Afriku za kolísku ľudstva.
Felis silvestris libyca je známa tiež ako africká divoká mačka či púštna mačka. Z hľadiska zaradenie je poddruhom mačky divokej (Felis silvestris). Podľa štúdií mitochondriálnej DNA (mtDNA – v nej je ukryté tajomstvo materskej línie) divokých mačiek z Európy, Ázie a Afriky sa Felis silvestris lybica odštiepila od európskej divokej mačky pred 173,000 rokmi a od ázijských poddruhov Felis silvestris ornata a Felis silvestris cafra pred 131,000 rokmi. Takže jej predkami boli teda divoké mačky Európy a Ázie.
Štúdia ďalej na základe genetických faktov zistila, že dnešná moderná domáca mačka je potomkom piatich „mitochondriálnych pramatiek nazývaných aj Eva“. Pre porovnanie, ľudská populácia Európy má sedem „mitochondriálnych Ev“, čiže pochádzame zo siedmych pramatiek.
Počiatky domestikácie
Štúdia zároveň hovorí, že niektoré Felis silvestris lybica boli domestikované už pred 10 000 rokmi na Strednom Východe (región Západnej Ázie a Severnej Afriky). Mnohé zdroje ale uvádzajú, že domestikácia sa začala len 4000 až 5000 rokov pred naším letopočtom v Egypte. Iné zase hovoria, že to bolo ešte o tisícročie skôr a v Ázii, pričom domestikované v tom čase boli aj iné poddruhy divokých mačiek, ako napríklad Felis silvestris ocreata a Felis silvestris ornata.
Podľa mnohých autorov sú však najstaršie známe dôkazy spolužitia človeka a mačky a ich vzájomného vzťahu z doby pred 4 500 rokmi. Zdomácnenie mačiek malo začať v oblasti povodia rieky Nílu v Egypte. Dôkazmi o budovaní vzťahu medzi človekom a mačkou sú maľby mačiek. Tie bohato zdobia steny hrobiek. Rovnako z tohto obdobia pochádzajú aj ďalšie artefatky ako sošky či mumifikované telá.
Charakteristika Felis silvestris lybica
Africká divoká mačka má pieskovo hnedý až žlto šedý odtieň kožucha s čiernymi znakmi na chvoste. Je krátkosrstá, má veľké uši, je štíhla a dlhonohá. Dĺžka jej tela je približne od 45 cm do 75 cm, chvost 20 až 38 cm a jej váha sa pohybuje v rozmedzí 3 až 6,5 kg. Fyzicky a proporciami je teda veľmi podobná mačke domácej.
Výskyt
Miestami jej prirodzeného výskytu je Afrika a Stredný Východ. Prežíva na stepiach, savanách a v buši.
Správanie
Africká divoká mačka je typický predstaviteľ mäsožravej šelmy. Vzhľadom na svoju veľkosť a miesto výskytu sa živí primárne malými cicavcami ako sú hlodavce (myši a potkany a iné). Okrem toho príležitostne konzumuje i malé vtáky, plazy a obojživelníky či hmyz. K svojej obeti sa pomaly prikráda a prekvapí ju rýchlym skokom. Následne ju zachytí pazúrmi. Skočiť dokáže do diaľky jedného metra.
Ako väčšina mačiek aj táto je najaktívnejšia po zotmení a v noci. Podobne, ako naše domáce miciny, ak sa dostane do konfrontácie, naježí chlpy, aby vyzerala väčšia. Počas dňa obvykle oddychuje a skrýva sa v buši. Jeden samec má vymedzené teritórium s viacerými samicami. Svoje územie si bráni pred narušiteľmi.
Samica rodí dve až šesť mačiatok, obvykle tri. Zázemie pre pôrod a výchovu potomstva tvorí nejaká nora či diera v zemi.
Gravidita trvá 56 až 69 dní. Mačiatka sa rodia slepé a plne závislé od svojej matky. Najviac mačiat sa rodí v období dažďov, keď je aj dostatok vody a potravy. S matkou zostávajú po dobu piatich až šiestich mesiacov. Schopné rozmnožovať sa sú od jedného roka.
Zoologická klasifikácia
Rod (genus) Mačka Felis
Druh (species) Mačka divá Felis silvestris
Subspecies: Felis silvestris lybica
Zdroje použitej literatúry:
Monografické publikácie:
Pálková, M. 1990. Chováme mačky, Druhé vydanie, Príroda, ISBN 80-07-00257-X, 132 str.
Elektronické publikácie:
Mačka v dejinách, Miacis, Mačka domáca, Mačka divá a African WildCat.
Článok bol v upravenej forme uverejnený v odbornom mesačníku Pes a mačka ISSN: 1335-7778 číslo 7/2014, XIV. ročník