Pliaga menom giardia – endoparazit mačiek (i človeka)

Mačky patria k tým zvieratkám, ktoré sú vnímavé na vonkajšie i vnútorné parazity. Týka sa to rovnako vonkajších mačiek, mačiek s výbehom i čisto bytových „gaučoviek“. Parazity, ich vývojové štádia, vajíčka či dospelé jedince sa bohato vyskytujú v našom životnom prostredí, ale i u nás doma. Zaniesť si ich do domácnosti môžeme ľahko – na oblečení, topánkach, záhradnom náradí, neumytej zelenine či ovocí a podobne. Je to teda problém, ktorý sa týka všetkých.

Mnohé parazitárne ochorenia patria do skupiny tzv. zoonóz, čo znamená, že sú prenosné zo zvierať i na človeka. Preto je dôležité, aby sme dbali na ochranu nášho zdravia i zdravia nášho štvornožca.
Jej základom by mala byť prevencia. Na to , aby sme sa mohli efektívne chrániť, musíme poznať nášho „nepriateľa“ a jeho silné a slabé stránky.

GIARDIE

Giardie patria medzi protozoá – prvoky, jednobunkové organizmy.
Kmeň: Sarcomatigophora
– bezbrvové prvoky
– anaeróbne bičíkovce (Flagelata), pohybujú sa pomocou bičíkov, ich trofozoit môže má viac jadier a počas vývoja sú schopné meniť sa na cystu , odolnú voči vonkajším podmienkam.

GIARDIA INTESTINALIS – GIARDIA LAMBLIA

Asi najznámejším druhom giardií je Giardia intestinalis. Vyskytuje sa na celom svete a infikuje človeka i iné cicavce, vrátane mačiek a psov. Kolonizuje a reprodukuje sa v tenkom čreve hostiteľa a spôsobuje ochorenie giardiózu.

Charakteristika
Trofozoity (trofické štádium, keď prvok prijíma potravu a množí sa) sú symetrické, hruškovitého tvaru, majú dve jadrá, 4 páry bičíkov a prísavný disk. Ten im slúži k prilnutiu k epitelovým bunkám hornej časti tenkého čreva.

Giardia nie je invazívny parazit. V mieste adherencie (prilnutia) sa skracujú slizničné klky steny čreva, čím sa znižuje adsorpcia živín. Preto jedným zo základných príznakov pokročilej infekcie týmto endoparazitom je úbytok váhy, zhoršená kvalita srsti i pazúrov. Telo infikovaného trpí nedostatočnou výživou.
V dolných častiach čreva sa prvok mení na cystu, ktorá je následne exkrementami vylučovaná do prostredia. Vylučovanie však nie je pravidelné a preto môže byť jej diagnostika z trusu problémová.
Do prostredia sa dostáva ako cysta so štyrmi jadrami. Cysta má pevný obal, ktorý chráni bunku pred nepriaznivými vonkajšími podmienkami. Je vysoko odolná voči bežným dezinfekčným prostriedkom. Chlór a prostriedky na jeho báze nie sú vôbec účinné. Preto je likvidácia cýst, ktoré dokážu dlhodobo v prostredí prežívať, skutočne veľkým problémom.

Prenos
Cysty sa prenášajú kontaminovanou vodou, potravinami, ojedinele i sexuálnymi praktikami. Ide o významnú črevnú infekciu, kde je jasný fekálno-orálny prenos, čo znamená, že dôjde k prenosu cýst z trusu do úst. Najčastejšie pri nedodržaní základov hygieny a osobnej hygieny a pri konzumácií nedostatočne umytých potravín (zelenina), ktoré boli kontaminované trusom infikovaného zvieraťa.

Diagnostika
Na diagnostiku slúži mikroskopické vyšetrenie trusu – koprológia. Pre toto vyšetrenie je dôležitý zber trusu počas 3 po sebe nasledujúcich dní do sterilnej nádoby uloženej v chladničke. Keďže sa cysty nevylučujú kontinuálne, niekedy je potrebné zber exkrementov opakovať a zadovážiť vzorku z každej stolice.
K dispozícii sú aj testy na priamy dôkaz antigénu v stolici. Trofozoity možno detekovať i v duodenálnej šťave.

Koprológia
Koprologické vyšetrenie stojí okolo 10 €. Mnoho veterinárov však nie je schopných diagnostiku uskutočniť a giardie identifikovať. Preto ak chcete mať istotu, treba sa obrátiť na Štátny veterinárny a potravinový ústav so sídlom v Bratislave, Dolnom Kubíne, Košiciach. Vzorku trusu je im možné zaslať i cez veterinára. Cenník služieb nájdete na ich webe.

Príznaky
Prejavy infekcie závisia aj od imunity jedinca – či už človeka alebo zvieraťa. Môže prebiehať ako asymptomatická či s jasnými príznakmi. Náchylnejšie sú najmä mladé jedince, staršie a tie s oslabenou imunitou.
Infekcia môže mať tri formy.

Črevná forma
Typické sú pre ňu príznaky gastro-intestinálne. Po zanesení cýst do organizmu sa menia na trofozoity, ktoré sa rýchlo množia a aktívnym príjmom živín spôsobujú nedostatočnú výživu organizmu. To sa prejavuje zlou kvalitou a vzhľadom srsti či pazúrov, úbytkom váhy. Infikované zviera začína byť apatické, prestáva javiť záujem o hru.
Typickými príznakmi je plynatosť, riedka stolica s charakteristickým zápachom. Pri veľkom počte jedincov môže ochorenie viesť k poruche resorpcie tukov, chronickým hnačkám, zvracaniu a kŕčom.

Hepatobiliárna forma
Medzi typické príznaky patrí chronické cholecistitída (zápal žlčníka) s bolestivým zväčšením pečene.

Zmiešaná forma sa vyskytuje u asi 20% ľudí (ako je to u zvierat neviem).

Ochorenie môže v priebehu niekoľkých týždňov spontánne odznieť, inokedy pretrváva roky. Opakované infekcie mávajú miernejšie prejavy.

Prevencia a liečba
Základom prevencie je udržiavanie dobrej imunity organizmu a dôkladná hygiena a osobná hygiena.

V domácom prostredí je dôležité, aby každé zviera, ktoré domov prinesiete, ostalo približne tak 14 dní v karanténe. Samozrejmosťou by mala byť veterinárna vstupná prehliadka a koprologické vyšetrenie trusu.

U pôvodných zvierat treba aspoň raz ročne spraviť koprologické vyšetrenie trusu. To aj v prípade, že máte bytovú mačku či mačky pravidelne odčervujete. Cysty je možné domov i zaniesť na oblečení či topánkach a klasické odčervovacie prostriedky nie sú na tieto jednobunkovce účinné.

Na liečbu sa používajú deriváty nitroimidazolov – u ľudí i zvierat napríklad Entizol. Mačkám sa ešte nasadí i veterinárna intestinálna diéta na zmiernenie hnačky a po liečbe je nutné podať probiotiká – napríklad pastu Probican či prášok Protexin alebo Vetregul.
Netreba však zabúdať na posilnenie imunity vašej mačky. Vtedy veterinár nasadí napríklad Plerasan či Capramilk Bio.

Z vlastnej skúsenosti viem, že hoc existujú ešte aj horšie ochorenia a parazitózy, tak mať doma infekciu giardií je naozaj veľmi nepríjemné. Nielen preto, že od jedného zvieraťa sa ľahko nakazí iné a je tu (i keď malá) možnosť, že nakazíte seba, ale zbaviť sa cýst v byte či dome je neskutočne ťažké. Každý deň je potrebné vydezinfikovať toalety, vyhodiť podstielku, všetky plochy , ktoré mohli byť kontaminované exkrementami rovnako denne dezinfikovať.
Mačky treba liečiť podávaním účinnej látky a to buď v tablete alebo v roztoku v striekačkou. Takáto infekcia, zvlášť ak máte viac zvierat, je nielen náročná psychicky, ale i fyzicky a finančne. Preto je dôsledné dbanie na prevenciu ZÁSADNÉ!

Dezinfekcia predmetov a prostredia
Podľa informácií , ktoré som dostal, giardie nie sú citlivé na prípravky na báze chlóru. Bolo mi ale aj tak doporučené, domácnosť i záchody denne čistiť prostriedkami určenými na dezinfekciu ľudských toaliet. No a keďže sa infekcia u nás opakovane potvrdila, mal som možnosť vyskúšať všemožné prostriedky. Vystriedal som: Domestos, Bref, SAVO (tekuté i gelové), SUPRACHLOR BT, no a nakoniec Sanytol sprej a gel.
Do akej miery a ktorý z nich nakoniec zaúčinkoval vám neviem povedať. Názory sú aj medzi inými, ktorí majú skúsenosť s touto pliagou rôzne. Niektorí odporúčajú parný mop, iný dbajú len na imunitu zvieraťa a sú aj takí , čo všetko denne vyvárajú a dezinfikujú. Úprimne dúfam, že nik z vás to nebude musieť zisťovať na vlastnej koži. 🙂

Nasledovať bude príspevok Robinova giardióza, kde na konkrétnom prípade opíšem boj s touto chorobou.

Zdroj informácií o giardiách:
Petrovičová, A., Šimkovičová M. Špeciálna mikrobiológia, učebné texty Slovenskej zdravotníckej univerzity.

 

 

 

 

 

Článok bol v upravenej podobe uverejnený v odbornom mesačníku Pes a mačka: ISSN: 1335-7778, číslo 9/2015, XV. Ročník.