Mačky nie sú malé psy, píše sa asi v každej knihe o výchove mačiek. A je to pravda. Rozdiel medzi nimi je skutočne veľký a to najmä v správaní sa k človeku. Mačka nie je prispôsobená na to, aby človeku slúžila. Nebola preto šľachtená ani na to trénovaná. Robila si svoju prácu/obživu, lovila myši a iné hlodavce, a k človeku sa proste na svojej životnej ceste pridala. Ten ju akceptoval práve pre jej prospech a postupom času ju začal obdivovať, chovať, rozmaznávať a samozrejme experimentovať s jej genetikou a šľachtiť.
Mačka teda nebola k človeku pripútaná. Rozhodla sa pri ňom žiť svoj život. Až omnoho neskôr si človek vzal mačku k sebe do príbytku a v rôznych kultúrach mali tieto šelmičky rôzne poslanie. To je základná podstata, na ktorú mnohí zabúdajú. Príchod psa a jeho úloha v živote človeka je diametrálne iná. Mačka je schopná, samostatná a môže prežiť sama v prírode či v blízkosti ľudských príbytkov, kde je dostatok potravy a možností pre jej rozmnožovanie. Toto je dôležité pre pochopenie správania mačky, ktorá ostáva i naďalej divoká vo svojej duši a teda i správaní a nie je, a snáď nikdy nebude,  plne domestikovaná.
Dá sa mačka trénovať?
Pre  neznalého človeka sa to môže zdať ako sci-fi, ale je to možné. Mačky sú schopné sa podrobiť tréningom a dokonca i s veľkými „úspechmi“. Počuli ste o cirkusoch? Dnes sa už našťastie stávajú minulosťou a štáty obmedzujú možnosti pre vystupovanie divokých šeliem.  Existujú však aj mačacie cirkusy a veľkú tradíciu majú najmä v Rusku. To je bohužiaľ ale smutný príbeh a ľudská hanba, zlyhanie všetkých etických princípov starostlivosti o mačky a šelmy všeobecne. Sú to ale dôkazy, že akákoľvek mačka, domáca, šľachtená, z ulice, z chovateľskej stanice sa môže podrobiť tréningu s uspokojivými výsledkami. Samozrejme, každá mačacia osobnosť je iná a preto aj výsledky sa budú líšiť. Niektoré mačičky sa nechajú trénovať viac, iné zase menej, je to veľmi individuálne.

škrabadlo pre mačky
Tréning alebo výchova?
Tréning mačiek ale nie je nič, čo by mňa osobne zaujímalo. Moje mačky sú členovia domácnosti, na ktorých potreby sa prihliada rovnako, ako na potreby moje. Nie sú to cirkusáci, ktorí si na povel sadnú, aportujú, behajú dookola alebo si ľahnú ako mŕtvola.
Mojou snahou je naopak mačky vychovávať a v tom vidím zásadný rozdiel. Slovo tréning sa mi spája s negatívami, ktoré vidím v cirkusoch a na najrôznejších videách kolujúcich internetom a sociálnymi sieťami. Myslel som si, že možností poníženia nemej tváre je už dosť, ale ľudská rasa ma neustále presviedča o opaku a vymýšľa nové a nové tortúry, na ktorých sa veselo zabáva.
Áno, výchova mačky je možná a dokonca žiadúca. Ale aby bola efektívna, je potreba svoju mačičku poznať, vedieť ako reaguje, aké má nálady a samozrejme zvoliť správnu techniku. Následne je potrebné sa doma, v rodinnom kruhu, dohovoriť na základných pravidlách, na tom, čo od mačičky chceme a čo sme jej schopní dať my. Iba takéto spolužitie bude naozaj prínosom pre obe strany a stane sa veľmi pozitívnym. Je vedecky dokázané, že život s domácim miláčikom zlepšuje kvalitu ľudského života. Mačka, aj keď nemusí byť terapeutkou /felinoterapia/, pomáha uvoľniť stres, zoceliť kosti, znižuje krvný tlak, uvoľňuje psychické napätie, zvyšuje u človeka chuť do aktivity bežného života a zahreje nielen vaše lono, ale aj srdce.
K úspešnému spolužitiu je ale dôležité mačičku správne vychovať, aby sa stala  našim partnerom v živote a nie nočnou morou. Mačka nie je prirodzene agresívna, ani „zlá“, mačka je len mačka, a hovorí inou rečou ako my. Práve jej pochopenie je kľúčom k spoločným rokom bezproblémového spolužitia.

Robin, Lola, Aimme
Mačiatko verzus dospelá mačka
Ľudia sa boja adopcií starších mačičiek, pretože majú predsudky s ich výchovou či prevýchovou. Ako vždy, aj tu hrá svoju rolu neinformovať, či nedostatok relevantných a dostupných informácií. Ja som za 12 rokov chovu žil s 5 mačkami. Mačiatka som ale vychoval len dve. Je pravda, že tam vznikla veľmi pevná úzka väzba medzi nami, pretože sa ku mne dostali vo svojich 4 a 8 týždňoch, ale iný rozdiel nevidím.
Všetky moje mačky som vychovával veľmi podobným prístupom. Zvykli si na nové mená, iné mačky, domácnosť a jej chod a všetky činnosti ako čistenie uší, zubov, úst, strihanie pazúrikov, česanie, podávanie liekov, kúpanie a podobne. Najstaršia sa ku mne dostala 5 ročná mačička a bol som milo prekvapený, ako rýchlo to šlo aj s ňou.
My ľudia ale máme radi veci veľmi jednoduché, rýchle a sme extrémne netrpezliví. Chceme mačku, ideme a zoženieme si ju, od množiteľa je lacnejšia, tak prečo nie. Prinesieme si ju domov a okrem pekného výzoru a neodolateľných očiek v ňom vidíme len satana, čo nám ničí náš pekný nábytok a doplnky a ešte útočí na  naše deti. A stačí pritom si len zistiť pár informácií z relevantných zdrojov, naučiť sa niekoľko základných pravidiel a všetko môže byť inak.

hračky, zábava, hry
Žiadne odmeny, tresty, ani iné formy násilnej či fyzickej motivácie
Viem, že veľa chovateľov používa rôzne odmeňovanie. To je princíp, ktorý vidím hlavne u psíkov. Urobíš otočku, dostaneš piškót, sadneš si, dostaneš piškót. O psoch neviem zhola nič, takže netuším či je to tak správne, bežné alebo nie. Určite je metód viac. Možno práve od psov sa to dostalo až ku mickám. Ja viem, že krmivo je na to aby sa jedlo a preto som nikdy žiadne odmeny za výkon nepoužíval. Motiváciu k „poslušnosti“ hľadám inde.
Rovnako nepoužívam ani kliker, ktorý bol hitom pár rokov dozadu a videl som aj inzerát na workshop pre majiteľov mačiek. Tam malo byť mačkárom prezentované, ako si micku vytrénovať s jeho pomocou.
Iné formy motivácie založené na sile a trestoch som nikdy nevyužil a myslím, že sú kontraproduktívne. Zo strachu ešte nič dobré nikdy nevzišlo.


Tak čo sú tie zbrane, ktorými vychovávam svoje mačky?
Nechcem sa chváliť, aby to nevyznelo hlúpo, ale musím povedať, že všetky návštevy u nás doma sa zhodujú, že je to naozaj mačací raj. Mačky sú spokojné, primerane aktívne, reagujúce na podnety a ľudí a hlavne sú vychované. Ako som to dosiahol? Tým, že sa im venujem. Je to naozaj takto jednoduché!
1.    Poznanie = porozumenie
Mačky milujem a chcel som s nimi žiť, ale najskôr som sa naučil, čo je mačka za tvora. Vlastne sa to učím stále, pochopiť mačaciu dušu. To je ten kľúč, ktorý dvere otvorí. Ale nie je to všetko. Pochopiť mačku znamená , že ste schopný odhadovať, ako bude reagovať, kedy je otvorená komunikácii, čo znamená jej reč tela a každé jedno zamňaučanie. To je veľmi dôležité. Naučiť sa rozumieť jej reči, verbálnym i neverbálnym prejavom, sledovať jej reakcie a upravovať správanie podľa toho.
2 . Láska = prepojenie
Druhou ingredienciou je láska. Milovať mačky znamená veľa. Láska je univerzálny jazyk ktorému rozumejú všetci bez ohľadu na vek, pohlavie, či živočíšny druh. Ak mačku milujete ona to cíti. Láska je ten most medzi vašimi svetmi, dušami. Mačky sú veľmi senzitívne stvorenia. Ich duša je krehká. Dokážu si s vami vytvoriť neuveriteľné silné citové puto. To je okrem iného dôležité aj preto, aby mačka rešpektovala vás a domáce pravidlá a úkony. Ak ju poznáte, rozumiete jej, milujete ju a ste prepojení, jej výchova pôjde sama.
3.    Trpezlivosť a opakovanie
V každej domácnosti je nutné dodržiavať nejaké základné pravidlá. Je potrebné ich mačke vytýčiť a motivovať ju k ich akceptácii. Ak ju poznáte a milujete nebude to žiadny problém pre ňu ani pre vás. Ak jednu vec budete pravidelne v rovnakom čase rovnakým spôsobom opakovať, mačka sa to naučí akceptovať. Ak členovia vašej rodiny budete spoločné skúsenosti zdieľať a činnosti robiť rovnako, neverím, že by sa niečo nepodarilo. Príkladom môžu byť naše nedeľné kozmetické úpravy.  Vždy v rovnakom poradí si beriem každú mačičku na stanovené miesto, kde jej čistím papuľku, zuby, oči, uši, strihám pazúriky, vyčesávam srsť, podávam odčervovací prípravok. Ani jedna mačka predo mnou neuteká, nesyčí na mňa ak si ju idem vziať, neuteká mi spod rúk. Naučili sa to akceptovať ako súčasť života. Dobrovoľne by asi neprišli, ale vedia, že táto procedúra je nemenná, deje sa pravidelne a akýkoľvek odpor by bol zbytočný. Takto je to u nás so všetkým. Vždy rovnaký princíp: pochopiť, milovať, trpezlivo opakovať a výsledok sa dostaví.

Lolinka a Robin spolu

Prečo teda svoje mačky netrénujem?
Možno vám moje slová prídu prehnané. Veď je to len mačka, poviete si. No ale práve o tom to je. Je to mačka, nie človek, Správa sa inak, prejavuje sa inak, funguje iným spôsobom, reaguje na podnety celkom inak.
Výchovu mačky si inak ako poznaním, láskou, trpezlivosťou s opakovaním neviem predstaviť.  To je tá správna motivácia ak od mačičky vyžadujem, aby dodržovala aj nejaké domáce pravidlá hry.
Vychoval som za 12 rokov 5 mačiek, ktoré som adoptoval v rôznom veku a stave a so všetkými mám silné citové puto. Poznám každú z nich a hoc to vyzerá, že ich nesmierne rozmaznávam, sú veci , ktoré vyžadujem a ony mi to sú schopné splniť. Cítia, že ich milujem a starám sa o ne. Trpezlivosťou a opakovaním som docielil, že naše vzájomné spolužitie  je bezproblémové.
Moje mačky si na povel neľahnú, neprinesú mi  loptičku, ani sa nebudú škrabkať na hlave. Nikdy som to od nich ani nechcel. Vedia ale akceptovať pravidelné kozmetické a veterinárne úkony bez najmenšieho odporu. Neničia mi domácnosť, výzdoby a dekorácie. Neútočia na mňa ani návštevy, nie sú vôbec agresívne, milujú ľudí, sú spoločenské, rady sa hrajú a celkovo sa spolu pekne znášajú.  Čo viac si priať?

 

Článok bol v upravenej podobe uverejnený v odbornom mesačníku Pes a mačka: ISSN: 1335-7778, číslo 1/2018, XVIII. Ročník.

Podobné príspevky:

Predkovia mačky domácej

6 Comments

  1. Vyborny clanok!!!
    Mam tiez 2 kocurov, ktorych nedrezurujem, napriek tomu su vdaka lasky a pozornosti, ktoru dostavaju, spokojne, vyrovnane a hrozne mile. Su to Savany, cize maju trochu divokej krvi zu servala, ale za 3 roky, co ich mam, som ich nikdy nepocula sycat, nikdy ma neposkrabali ( mozna nechcene pri hre) a nebodaj pohryzli.

    katarina rüetschi
  2. Mam dve bengalske jednu egyptsku a ciernu z ulice…nikdy ma nenapadlo macky trenovat je pravda ze ich hresim ked sa biju medzi sebou ale robia si co chcu kedy chcu su to osobnosti ale su zlate pritulne nechcem ich ovladat chcem aby nam robili radost

    Soňa Šédová
  3. Kocúra netrénujem, sám od seba mi raz priniesol loptičku a robilo mu radosť prinjesť ju späť 20x,dostal samozrejme poxvalu, iniciatíva ide vždy z jeho strany tak prečo mu nevyhovieť keď je z toho nadšený.

    Samael

Napsat komentář: Lucián Zrušit odpověď na komentář

Vaše e-mailová adresa nebude zveřejněna. Vyžadované informace jsou označeny *

Tato stránka používá Akismet k omezení spamu. Podívejte se, jak vaše data z komentářů zpracováváme..