Posted by 
Môj najstarší kocúrik Kollby nás navždy opustil v sobotu 15.12.2012. Trpel nevyliečiteľným ochorením (PKD) a jeho stav už prešiel za hranicu, keď jeho pozemský pobyt sa stával utrpením. Kollby zomrel niečo málo po 3 týždňoch od diagnózy. Jeho stav sa veľmi rýchlo zhoršoval a čoskoro prestal prijímať potravu, používať toaletu a vôbec nechodil „na veľkú“.
Zaujímavé pre mňa je, že zvyšné 3 mačky – Bella, Lola a Robin jeho stav vôbec neriešili. Presnejšie sa o Kollbyho absolútne nezaujímali. Ich život išiel ďalej a ide aj teraz. Vôbec som nezaznamenal, že by sa ich jeho strata nejakým spôsobom dotkla.
Ja som v podstate aj rád, aspoň im to nespôsobilo stres, nenarušilo rutinu, nevyvolalo poruchy správania.
Ale nie je to zase druhý extrém?
Zaujímalo by ma, ako Vaše mačky reagovali na stratu jednej z rodiny, v ktorej žili.
Takú situáciu sme zatiaľ neriešili. Možnože oni vnímajú smrť celkom ináč, ako my, homo sapiens.
Určite to vnímajú inak, mňa len zaujíma, aké skúsenosti majú iní, ktorí si prešli tou istou situáciou. Chcem vedieť, či je toto bežné, alebo sa mačky zvyknú správať aj inak.
Ja som v knihách o problémovom správaní čítal veľa vecí, ako mačky smútili, mali rôzne poruchy správania, niektoré od žiaľu umreli,….
Myslím, že mačky trpia kvôli tomu, že ich niekto opustí. Nevedia rozlíšiť, či zomrel alebo iba jednoducho odcestoval. Myslím, že každá mačka je „osobnosť“. Moja má desať rokov a s jednoročným kocúrikom sa bijú odušu spasenú. Spať blízko seba alebo pri sebe jesť, ani myslieť. Ale keď som ho nakladala do prepravky, aby sme išli k vetovi, tak na mňa skočila a dohrýzla ma, lebo ho bránila. A to mi nikdy predtým neurobila.
ako som už písal, ak sú mačky na seba veľmi viazané, hľadajú sa, čakajú sa… Ak spolu v objatí aj spávajú, vidno takú smutnú iskričku v očiach a neistotu. Ak na seba nie sú veľmi citovo viazané, berú to bez odozvy
ja skusenost s cicuskami nemam, ale pri ostatnych zveroch sa smutok rovnal poctu v danej skupine, cim bolo zvieratiek viac tym menej prezivali odchod nejakeho z clenov..tebe ostali 3 podla mna to az tak nevnimaju ako by boli len dve a potom ostala jedna cica..
Kajo, teraz ich mam 5, o Cecilku sme prisli v lete, ked ju zrazilo auto. Ona bola taka samotarka, takze nikto z chlapcov nesmutil. Sestra mala dvoch bratov a jeden z nich mal tuto istu diagnozu, ten druhy tiez nesmutil, ale je pravda, ze nezostali sami, maju este dalsich kamaratov.
Vidím, že v tomto má väčšia skupina mačiek naozaj výhodu. Sú viacerí a tak ľahšie znášajú aj zmeny.
Ale aj tak som preistotu kúpil dnes feliway. Človek nikdy nevie.
Včera večer sa mi zdalo, že Robin a Bella ňuchajú miesta, kde Kollby posledné dni ležal a že ho hľadajú – chodia po jeho stopách, ale ktovie.
Každopádne som rád, že ich to negatívne nezasiahlo a sú v pohode.
Ja mám zas problém, že dospelá mačka mi nechce jesť a je dosť smutná od vtedy čo sme jej zobrali predposledné mačiatko. Ešte jedno máme, tie predtým keď odišli nikdy nemala problém. Neviem čo mám robiť. Aj posledné mačiatko musím ísť preč. Máme doma spolu s mamou mačkou, tri dospelé mačky a dvojizbový byt takže si nemôžem dovoliť nechať všetky mačiatka. Čítala som, že siamské mačky majú časté zmeny správania. Dúfam ,že to nie je nič vážne. Nemáte niekto podobné skúsenosti?
Zdravím Vás,
bohužiaľ, skúsenosti nemám, mám iba jednu plemennú mačku a aj tú len 10 mesiacov a nie je to siamka. Všetky mačky mám vykastrované a nemnožím ich.
Pravda však je, že siamky sú veľmi citlivé na zmeny a silne sa viažu na svojho človeka. Osobne by som doporučoval pripraviť mačičke podnetné prostredie, motivovať ju aktívnou hrou, viac sa jej venovať a zabávať ju. Denne by ste sa s ňou mali aktívne hrať tak cca 30-40 minút. určite viete ktorej myške či udičke neodolá. Čo sa týka jedla, treba vyberať tie najchutnejšie pokrmy a mäsko. existujú aj granulky a konzervy pre vyberavé mačičky – viem že presne jednu takú radu má aj Royal Canin.
Použiť by ste mohli aj feliway s umelými mačacími feromónmi, ktorý navodí príjemnú a uvoľnenú atmosféru u Vás doma.
Držím palce!