Pre pár dňami, 13.04.2012, sa na webovej stránke spravodajstva súkromnej televízie Markíza objavila reportáž s názvom Na Slovensku máme mačacie mesto. Podľa samotného názvu by možno niekoho napadlo, že pôjde o „mačkomilý“ článok , plný ód na tieto úžasné stvorenia, ktoré sa v nejakom slovenskom meste tešia obrovskej obľube. Opak je však pravdou. Opäť a znovu sú pouličné mačky a ich kŕmiči tŕňom v oku človeka – Pána tvorstva, ktorý si problém (ako inak) vysvetľuje po svojom a následne ho aj tak rieši.

Podľa reportáže sa mesto Prievidza stalo mačacím mestom číslo 1. Všade vraj máte možnosť stretnúť mačky. Dokonca i v priestoroch školy, kde si veselo vykračujú po parapetách či zachádzajú aj do areálu a obťažujú pána školníka. Neznámu sťažovateľku dokonca 5 mačiek prenasledovalo.

Vina je samozrejme jasná, za množstvo mačiek môžu ich kŕmiči, teda osoby, ktoré mačky prikrmujú a starajú sa o ne. Títo ľudia svojím správaním spôsobili, že sa mačky v lokalite premnožili a obyvateľom začínajú vadiť. Nahnevaní ľudia posielajú sťažnosti na mestský úrad a políciu, no ani jedna z týchto inštitúcií nie je schopná problém riešiť.
Prečo? Pretože na to jednoducho nemajú ani peniaze, ani metodiku.
Zdá sa však , že nejakí „aktívni občania“ si vedia poradiť aj sami, poza chrbát príslušných úradov a 10 mačičkám pomohli z tohto sveta.

Riešenie?!

Pouličky sú naše bývalé domáce mačky, ktoré sme beztrestne vyhodili
Všetko mohlo byť inak keby sa práca na legislatívnych zmenách v prospech ochrany zvierat niekam konečne posunula. Problém pouličných a bezprízorných mačiek je zložitou otázkou. Rozhodne ju nevyrieši nik žiadnym čarovným prútikom. Faktom ale zostáva, že mnohé pouličky sa na ulicu a naše sídliská dostávajú od ľudí – od nás…buď ich už nechcú, zunovali sa deťom, vyrástli, alebo si ich nový partner neobľúbil, prázdniny sa skončili a do nového bytu zvieratko nesmie.
Nezodpovedný majiteľ teda svoj problém vyriešil, mačku vyhodil na ulicu a nik mu už nedokáže to bol on a práve tá konkrétne poulička na detskom ihrisku je jeho.
Vďaka povinnej registrácii a čipovaniu bude ale po novom možné vysledovať bývalých majiteľov a situáciu s nimi následne riešiť.

Nekastrované/nesterilizované mačky sa množia
Nekastrované a nesterilizované mačky sú schopné pomerne obstojne žiť v blízkosti človeka, zvlášť v našich mestských podmienkach. Dospelí a dospievajúci jedinci sa ľahko množia a vznikajú početné kolónie mačiek. Tie si hľadajú miesto pre život a potravu.

Riešenie situácie je pritom naozaj jednoduché. Každé mesto by malo zabezpečiť minimálne kastračný program pre pouličné mačky, ktoré narozdiel od túlavých psov je možné ponechať voľne žiť. Ich kolónie by tak nerástli, boli by sledované a ľuďom by do očí nebil ich zvyšujúci sa počet.
Mačky by pokojne a nerušene nažívali vedľa človeka a ďalej si plnili svoje funkcie ochrancov našich obydlí pred hlodavcami.

Prenosné ochorenia ako strašiak
Je zaujímavé sledovať, že ako jediné argumenty odporcov mačiek v meste sú uvádzané mačacie potulky po majetkoch obyvateľov a prenosné ochorenia. Pričom ale pri dodržiavaní zásad osobnej hygieny každého z nás, je riziko nákazy od túlavej pouličnej mačky naozaj malé.
Okrem iného nie je nič ľahšie, ako sa pouličke vyhnúť a zabrániť tak prenosu nejakej tej zoonózy. 🙂 Zvlášť ak sa vyhneme jej exkrementom a exkrementami znečisteným povrchom.
Vonkajšie i vnútorné parazity sú prenosné najmä osobným kontaktom s infikovaným zvieraťom a úlohu zohráva i fekálno-orálny prenos. Tu je ochranou už spomínaná dôkladná osobná hygiena.
Besnota je na Slovensku eliminovaná a dokonca už nie je povinné každoročné očkovanie domácich mačiek, ale len raz za dva roky.
Výskyt toxoplazmózy je na Slovensku tiež dlhodobo na ústupe. Podľa Dudlovej, Juriša a Čislákovej – Toxoplazmóza ako potenciálne riziko nákazy u tehotných žien z mesačníka Pes a mačka 03/2012 bolo v roku 2010 hlásených 138 prípadov toxoplazmózy u človeka, čo bolo o 24% menej ako rok predtým a oproti 5-ročnému priemeru to bol pokles o 41%.

Kŕmiči často hradia i veterinárne úkony
Ďalším faktom je , že dobrovoľníci, členovia občianskych združení, či jednotlivci, ktorí vystupujú ako „kŕmiči“ sú v mnohých prípadoch natoľko uvedomelí, že svoje kolónie sterilizujú/kastrujú a to na vlastné náklady a rovnako poskytujú i veterinárnu starostlivosť svojim zverencom a to v rôznej miere. Niektorí len pravidelné odčervenie, iní i očkovanie a podobne. (Vždy v závislosti od vlastných financií).

Záverom by som dodal asi toľko, že každý problém má určite minimálne dva pohľady, dve verzie, no zároveň má istotne minimálne jedno spoľahlivé riešenie. V tomto prípade je riešenie jasné – známe.

Aj v ľudskej medicíne platí, že prevencia vychádza lacnejšie ako následná liečba/následné riešenie problému.
Prevencia premnoženia pouličiek , zvýšenie informovanosti obyvateľstva a kastračné programy by určite značnou mierou prispeli k spokojnosti všetkých, či už mačkomilých občanov, obyvateľov miest i samotných pouličiek.

Bohužiaľ, málokedy sú ľudia ochotní diskutovať, argumentovať a hľadať iné cesty. Najjednoduchšie riešenie je vždy obviniť zviera a následne sa ho zbaviť ako nepotrebnej veci, ktorá stojí v ceste ľudskému záujmu, pohodliu a egoizmu.

Kedy sa konečne naučíme konštruktívne riešiť zložitejšie otázky a k spokojnosti všetkých strán, nielen tej našej??

Napsat komentář

Vaše e-mailová adresa nebude zveřejněna. Vyžadované informace jsou označeny *

Tato stránka používá Akismet k omezení spamu. Podívejte se, jak vaše data z komentářů zpracováváme..