Kollby Marsell známy aj ako Piaty element najvyššia bytosť sa narodil ako jedno z mnohých mačiat a početných vrhov Micke v Malackách. Bolo to začiatkom apríla 2005, presnejšie piaty deň. Približne mesiac po narodení sa stal mojím životným spoločníkom, ktorý navždy zmenil môj život a zasial semienko neskutočnej lásky k mačkám. Bola to ako sa hovorí „láska na prvý pohľad“. Tej malej chlpatej guľke s karpinkou na oku a polepenou srsťou od paštéty sa nedalo odolať.

Odvtedy ubehlo už 7 rokov. Po celý ten čas v jeho telíčku rástlo ochorenie , ktoré nakoniec spôsobilo aj jeho smrť. Od diagnózy PKD až po jeho asistovanú smrť ubehli len necelé tri týždne. Za ten krátky čas som bol svedkom toho, ako sa z veľkého, vitálneho, statného kocúriska stáva vyziabnutá telesná schránka, z ktorej pomaly vyprchalo všetko, čo život symbolizuje.

Keď už sa to nedalo vydržať, objednal som ho na eutanáziu. Kollbýček zomrel na veterinárnej klinike dňa 15.12.2012 o 09:40 ráno. Bolo to veľmi rýchle, bezbolestné a pokojné.

Tu je niekoľko posledných fotiek a videí, ktoré zachytávajú jeho smutný odchod z tohto sveta.

Photobucket

Photobucket

Photobucket

Photobucket

Photobucket

Photobucket

Photobucket

Photobucket

Photobucket

Photobucket

Posledná fotka Kollbýčka, večer pred eutanáziou.(14.12.2012)
Photobucket

Kollby nakoniec spočinul v rodných Malackách, kde dodnes žije i jeho mama Mica. Odpočíva v zemi neďaleko miesta, kde spinká i jeho psí kamarát Chumko, s ktorým vyrastal.
Posledná rozlúčka sa konala v podvečer toho istého dňa – 15.12.2012.
Photobucket
Photobucket
Photobucket

Odpočívaj v pokoji, budeme navždy spomínať!
Ďakujem Maťke a Denisovi za poskytnutie miesta posledného odpočinku a mojím kamarátom, ktorí prišli na jeho pohreb a boli mi veľkou oporou celý ten čas, až doteraz!!!!
ĎAKUJEM!

6 Comments

  1. Dnes som len nahodou opat klikla na tvoju stranku, lebo som hladala radu, ale pametala som si tvoje krasne macicky a velmi je mi to luto, ked citam co sa stalo…Kollby bol podla fotiek naozaj krasny a vynimocny kocurik, urcite to bolo velmi tazke musiet sa s nim rozlucit. Uprimnu sustrast…

    Isuzu
  2. Moje zlatinko 🙁 Je to veľmi smutné a bolestné keď nám odíde aj náš zvierací kamarát. A….nevieme kedy je už pre neho ten správny čas, aby sme ho nechali odísť – či trpí, či tu ešte chce s nami byť, alebo ho chceme ešte aspoň ako to je možné mať pri sebe. Nám tiež ochorel kocúrik 9 ročný Sajmonko…dostal rakovinu v ústach….trvalo to tri mesiace…operácie, chodenie po zvieracích klinikách. Nikde mu nevedeli pomôcť. Tak veľmi som nechcela, aby odišiel 🙁 Ale musela som sa tiež nakoniec rozhodnúť pre eutanáziu, pretože jeho utrpenie bolo už príliš veľké. Doma zostala jeho kamarátka 13 ročná Mojšika, ktorej chýbal rovnako ako nám. Z vonku sme si potom vzali dvoch kocúrikov, trošku trvalo, pokiaľ si na seba všetci zvykli…Na Sajmonka nikdy nezabudnem, každá mačička je jedinečná.Tak ako tvoj Kollby. Prišlo mi veľmi ľúto, keď som videla jeho videá. Zlatinká ….musia si aj oni vytrpieť svoje…ako aj ľudia 🙁

    Lívia

Napsat komentář

Vaše e-mailová adresa nebude zveřejněna. Vyžadované informace jsou označeny *

Tato stránka používá Akismet k omezení spamu. Podívejte se, jak vaše data z komentářů zpracováváme..