Po smrti Kollbyho som bol na 100% rozhodnutý, že už ďalšiu mačičku nechcem. Prišlo mi to ako správne. Vždy som chcel dať mačkám všetko a zabezpečiť im krásny život. Kollbyho ochorenia ma zaskočilo a jeho rýchly progres a odchod z tohto sveta som ťažko niesol. Keďže vo vzťahu k mojim mačkám som neskutočne zodpovedný, povedal som si, že tri sú akurát a môj príjem je dostačujúci na to, aby mali krásny a pohodlný život. Práve v tomto rozpoložení som napísal aj článok So štyrmi mačkami som sa prepočítal, alebo ako treba myslieť na horšie časy, ktorý vychádzal zo zármutku zo straty milovaného kocúra.
Ako sa však zvykne hovoriť „človek mieni a boh mení„, dlho netrvalo a bol som pokúšaný znovu adoptovať mačičku. Od viacerých čitateľov webu mi prišli ponuka na osvojenie kocúrikov. Dvaja sa dokonca neskutočne podobali na Kollbyho. Ja som ale nemal záujem. Nechcel som doplniť stav, len aby boli 4 a rovnako som ani nechcel Kollbyho dvojníka.
Čo sa ale nestalo!?
Prišlo pokušenie veliké – mainská mývalia mačička. Vtedy sa u mňa niečo pohlo a keďže ja mickám naozaj neviem odolať, odchádzal som dne ráno na obhliadku už s prenoskou. Spoznal som veľmi milých ľudí, ktorí sa rozhodli darovať svoje plemenné a výstavné mačičky do dobrých a milujúcich domovov, lebo už nemali čas na ich opateru na takej úrovni, ako by si mačky zaslúžili a potrebovali.
Po niekoľkých hodinách strávených v obložených mainských mývalých miciek – sestier Aimme a Andromedy a ocicatky Artemis som odchádzal domov s červenou mramorovanou Aimme Maine Bear, CZ (takmer 5 rokov).
Opäť mám teda doma 16 labiek a z nedávno vzniknutého tria BLR je opäť kvarteto – BLRA 🙂
gratulujem k novemu prirastku a velmi sa tesim, ze macicka dostane milujuci domov 🙂
Ďakujeme, dúfam, že sa všetko čoskoro upokojí a bude si tu spokojne žiť.