Posted by 
Láska má veľa podôb a foriem. Naše prejavy lásky bývajú rovnako veľmi rozdielne. Niečo sa považuje za normálne, v rámci nejakých akceptovateľných hraníc a iné nie. Všetko je relatívne a individuálne.
Podľa niekoho je vnímanie mačiek ako členov rodiny absurdné. Absolútne neprijateľné býva, ak sú mačky vnímané a je k nim pristupované ako k ľudským bytostiam, najčastejšie deťom.
Ja patrím práve do tejto kategórie ailurifilov, ktorí sa stretávajú s odporom u širšej populácie pre svoj „neobvyklý“ postoj k mačkám. Blízke okolie si zvyklo a rešpektuje to a pre širšie okolie som „vyšinutý“. 🙂
V rámci svojej lásky k mačkám som si v lete 2011 nechal vytetovať ich mená na svoje ľavé zápästie, aby som ich nosil vždy so sebou a následne pár dní potom ešte 4 labky na pravú nohu. To bola vlastne veštba, lebo vtedy som ešte nemal 4 mačky.
Včera, takmer dva roky po prvom tetovaní, som sa konečne vybral dať si doplniť zvyšné dve mená – Robin a Aimee a k zosnulému Kollbýčkovi som si nechal dorobiť krížik.
Graficky a vizuálne sa mi ale viac páčilo meno Aimme, aby to nebolo krátke a netrebalo to rozširovať a tak som zamenil zdvojené „e“ za zdvojené „m“.
Prišlo mi to ako dobrý nápad aj preto, že Aimme bola jediná mačka, ktorá po príchode ku nám nedostala nové meno, symbolicky, ako nový začiatok. Aimee sa mi ale páčilo, myslím že sa k nej absolútne hodí, tak prišlo k tejto malej zmene a vznikla Aimme. 🙂
