Všetci, ktorí ma poznajú, alebo aspoň čítajú tento či iné blogy a weby, kde prispievam článkami o mačkách určite vedia, že ich naozaj neskutočne milujem a obdivujem. Sú to dokonalé zvieratá, obdivuhodné svojou gracióznosťou, noblesou a pritom vedia byť dravé, nekompromisné, ale aj láskavé a milujúce. Mačka je stelesnený paradox. Sú tajomné s nádychom magickosti, dravé a divoké, asertívne, manipulujúce ale aj starostlivé, veľkorysé, citlivé. vedia byť neskutočne lenivé a pohodlné, ale aj dynamické a aktívne ako vytrvalostní športovci.
Mačky sú úžasné aj tým, že majú veľa polôh, veľa protichodných vlastností a prejavov. Sú výnimočné a jedinečné.
Pomerne nedávno som sa vážne zamýšľal nad tým, či je niečo, čo mi na mačkách vadí. Už 7 rokov sa im aktívne venujem a moju mačaciu rodinu tvoria 4 krásne cicíky, ktoré zbožňujem. Vo svojich úvahách o ich negatívach som sa snažil byť naozaj nestranný (ha ha) a niečo zosmoliť. Aspoň jednu – dve veci.
Bohužiaľ, nepodarilo sa. Fakt mi na nich nevadí nič. Sú to úžasní spoločníci pre cestu životom. Ak ich beriete ako členov rodiny, ktorí majú rovnaké práva ako vy a na ktorých požiadavky a potreby sa prizerá tiež rovnako, je to ozajstný vzťah, ktorý vás plnohodnotne naplní dobrým pocitom.
Áno, mnohí by nesúhlasili, ale koho to zaujíma! 🙂 Každý nech si žije svoj život ako uzná za vhodné a hlavne nech tým neobťažuje svoje okolie 🙂
Asi po hodine som však vo svojich úvahách o negatívach mačiek pokročil ďalej a našiel aspoň niečo. Nedávno som sa presťahoval a moje mačky si stále úplne nezvykli na nové prostredie. Hluk ich desí – neznáme zvuky paralyzujú. Je to normálne, istý čas potrvá , kým si zvyknú na podmienky nového prostredia.
Negatívum, ktoré som odhalil, s tým však úzko súvisí. Moje mačky (ale určite aj iné) akonáhle sa zľaknú, neberú ohľad na nič a nikoho a snažia sa za každú cenu utiecť na nejaké bezpečné miesto. Vôbec si “neuvedomujú”, že plocha po ktorej sa driapu je moja koža, ktorá je citlivá a spôsobuje mi to bolesť.
Práve v tomto období sa mi to stáva dosť často, že mám niektorú mačičku na rukách či v lone, susedia buchnú dverami a milá mica sa mi pazúrikmi prišpendlí o stehná. 🙂
Takže áno, aj ja vidím niektoré negatíva, ktoré mačky majú. Sú riadené inštinktmi a pudmi, ktoré nie sú schopné ovládať a racionálne situácie vyriešiť. Aj keď ich my ľudia často vnímame inak, cez “ľudskú optiku”, vždy to budú zvieratká. Hoc na tom, ale nezáleží.
Ja mačky milujem, svoje najviac, a som šťastný, že môžem mať štyri a zdieľať s nimi každý deň svojho života. Hovorí sa, že človek má len jeden domov a pre mňa je domov tam, kde sú moje mačky, pretože tie ho tvoria a napĺňajú.
Poznáte nejaké iné negatíva, ktoré mačky majú?
Článok bol v upravenej podobe uverejnený v odbornom mesačníku Pes a mačka: ISSN: 1335-7778, číslo 01/2016, XVI. Ročník.
Ahoj, tiež sa mnoho krát zamýšľam nad Mačacím životom, .. No k veci-ja som našiel ešte nevýhodu(/y) mačiek. Nedá sa s nimi ísť na prechádzku, či keď ujdú je ťažko ich proste zavolať. Uznávam, keď chcem zviera na prechádzky zadovážim si psa, .. Ale mne psy vadia! Milujem mačky ale táto jediná(či sú dve?) vec mi vadí.
I.K.
Sú mačky, schopné doprevádzať človeka aj vonku, či už navoľno tak na vôdzke ale moje k nim nepatria 🙂
Úplne súhlasím, moje mačky sú moje všetko a hlavne môj kocúr, neviem si už bez neho predstaviť život!!A nech si kto chce, hovorí čo chce. Pre mňa sú moje mačky viac ako niektorí ľudia
Bohužiaľ, tento týždeň bratovu micinku zrazilo auto, keď sa vybrala na potulky dedinou 🙁
Niekto by si povedal, že však je to len mačka a mávol by len rukou, ja som revala ako malé decko celý večer, lebo žiaľ som ju pri ceste našla ležať ja 🙁 a vždy keď si na ňu spomeniem, plačem…
a ako píšete:
Vo svojich úvahách o ich negatívach som sa snažil byť naozaj nestranný (ha ha) a niečo zosmoliť. Aspoň jednu – dve veci.
ja by som ich našla možno o jednu, či dve viac 🙂
môj kocúr proste keď si niečo zaumieni, tak nedá pokoja!a hlavne tieto zmeny času, jemu je jedno, že ja mám o hodinu menej, jeho režim bol iný a ja musím vstať a ak nie, sadne si na okno a naťahuje mi silón na žalúziach, skáče po nás a hrabe vo WCku až kým proste nevstanem 😀 ale aj tak ho milujem a nedala by som ho za nič na svete 🙂
a čo sa týka tej zmeny prostredia, môj si pomerne dosť rýchlo zvykol, ale tie stavy, keď sa proste zľakne zvuku alebo niečoho z vonku…vtedy vyzerá ako keby mu kožuch vybuchol a zopár jaziev mám už aj ja na chrbte od neho, čo skoro infarkt dostal z veľkého hluku 😀
a ešte jedno ma napadá:hračky..môžem mu akúkoľvek namakanú hračku kúpiť, nie on chce cesnak..čili papričky, papriky, hrozno!!!a bude to naháňať po byte 😀 a to že doteraz neviem nájsť USB kľúč, ani nehovorím 😀
cesnak je ale pre mačky nebezpečný, treba dávať pozor, to by som im nedával
Mne na nich nevadí nič, možno len to, že posledné polnočné vyčistenie všetkých záchodov a pozametanie piesočku pre nich znamená, že sa ide hromadne na potrebu 🙂
to poznám, ja vždy prídem z práce, vyčistím toalety a už sa stojí fronta:)
Niekedy dá človeku a hlavne chovateľovi veľké úsilie aby na svojich zverencoch a miláčikoch našiel niečo negatívne. To sa asi nedá, veď potom by sa nemohol venovať chovu a záchrane takých inteligentných a neovplyvniteľných tvorov ako sú mačičky. My sme ich donedávna mali tiež doma ” iba” sedem, no čo sa nestalo – pribudlo nám ďalšie malé stvorenie s váhou necelých 200 gramov. Jednoducho nechcelo odísť s tohto sveta utopené v jazierku, tak si neďaleko tohto jazierka počkalo na nás a radovalo sa z toho, že sme išli okolo, takže teraz u nás býva už osem cicúch, z toho jeden kocúrik inkontinentný a ochrnutý na zadné končatiny. Článok o ňom ste uverejnili aj vy na vašej stránke. To, čo popisujete vy sa stáva aj nám keď niečo náhle vyruší našich zverencov. Nám sa osvedčila jedna finta – je to jemne pustené rádio a čuduj sa svete, mačičky nereagujú tak prodko na zvukové podnety z okolia. Nehovorím, že je to univerzálny spôsob, ale nám sa to osvedčilo. NEPLATÍ NA VŔTANIE A NÁHLE SILNÉ PODNETY.
To je krásne, ďakujem!
je užasne čítať taketo članky,o mačkach ,ktore pre niektorých znamenaju viac ako niektorý ludia.som jedna s nich.tiež mam mačky ako sučasť rodiny a neviem si bez nich predstaviť život.tomu sa clovek musi venovať na plno aby mačku pochopil,aby vedel čo potrebuje a čo vyžaduje.ano niekedy je to s nimi aj zložite,každa mačka je ina hlavne ked su 4 .je to aj finančne naročne,ale čo by človek pre ne nespravil ked si k vam spokojne lahnu a puštaju pazuriky od štastia.ano su aj negatíva mačka ma svoj rozum a vy možte robiť čo chcete,nevychovate ju ako psika,ale prave v tom su jedinečne a ked sa naučia svojmu režimu tak je to neskutočný spoločnik.hej,niektorý ludia si o nas myslia ,že sme asi neni celkom normalný,že sa všetko u nas toči okolo mačiek ale aj s nimi suhlasím.ked si vas raz mačka otočí okolo prsta už sa jej nepustíte a k jednej pribudne druha a tretia a tak dalej.chovam výstavne mačky,bengalske a mainske,nikdy s nimi nedokažem ist na výstavu aj ked by si to zaslužili,nedokažem ich zatvorit do tej klietky a pozerat ako tam trpia .ked idem pozriet na výstavy ake su tam tie mačky stresovane,tak mi je do plaču.
Mačky sú prosto a jednoducho dokonalé, ale nie každý je schopný to vidieť a oceniť. 🙂
Roku 2009 som si adoptovala 6-týždňové čierne klbko z jedného dedinského dvora. Ráno som vstávala o piatej aby sme sa spolu mohli hrať, kým bola malinká, z práce som išla behom, len aby som mohla byť s ňou. Prežila so mnou prvé aj druhé tehotenstvo,moje deti milovala a tolerovala tak ako to len bolo možné. Vždy keď mi bolo nanič alebo som bola ja alebo manžel chorí stále bola s nami. Každý večer keď decká zaspali sme trávili spolu,učila sa so mnou na štátnice…Mala svoju povahu, ale bola to najlepšia mačka na svete. a potom sme sa presťahovali na dedinu, začala chodiť von a vždy ráno škrabala na dvere, že sa chce dobre najesť a vyspať. a teraz tu nie je a ani už nebude, nikdy. 11.5. o pol jednej ráno ju zrazilo auto. našli sme ju ráno okolo siedmej. druhú noc nespím, už nevládzem plakať, neviem čo budem robiť a kedy to prebolí že mi zomrela moja chlpatá sestra, dcéra a najlepšia priateľka, moja MIA.
To ma veľmi mrzí 🙁
od piatka máme doma nového fešáka. sedeli sme na záhrade a on sa k nám akosi prikmotril až napokon si nás adoptoval. miu mi nenahradí, on je niečo nové- niekto iný- je super. má odhadom 2 mesiace je bielo- strakatý a malá ho pokrstila MAČO. 🙂 už tretiu noc mi priadol na vankúši, no nemá to chybu, už mi to chýbalo… 🙂
Tak to je skvelé, blahoželám:)