Kollbýček bola moja úplne prvá mačka, vydrankaná naozaj nesmiernym úsilím. No a dnes je to presne 7 rokov, čo je na tomto svete. A k jeho sviatku prinášam malú fotorekapituláciu jeho života.
Pôvodne som túžil po siamskom kocúrovi, no dlhší čas sa mi nepodarilo žiadneho zohnať. Sesternica z druhého kolena mala v tom čase kopu malých mačiatok od svojej domácej mačky Micky a nevedela si s ich umiestnením poradiť. Ja som však nejavil žiadny záujem, nechcel som sa vzdať sna o siamskom kocúrovi. Keď mi ale 08.05.2005 priniesla ukázať šedého kocúrika bolo rozhodnuté! Späť si ho už nezobrala. Bola to ako sa hovorí „láska na prvý pohľad“. Tej malej chlpatej guľke s karpinkou na oku a polepenou srsťou od paštéty sa nedalo odolať.
Kollbyho mama je známa cica Mica z Malaciek. Pravdepodobne je krížencom perzskej mačky, lebo na zimu nahodí krásny dlhý šedý kabatec.
Zvyšok roka je však klasicky v čiernom.
V arpíli 2005 priviedla na svet 4 krásne mačiatka – Kollbýček bol jediný kocúrik.
O mesiac, 08.mája 2005, keď už malý šedý kocúrik samostatne papal, mi bol dovezený ako prekvapenie. K mame sa už nevrátil. (Za normálnych okolností treba, aby bolo mačiatko u matky čo najdlhšie, 12 týždňov.)
Tým malým nezbedným očkám a ufúľanej tváričke sa jednoducho nedalo odolať.
Hneď na počiatku sa zoznámil so svojím budúcim psím kamarátom – pekinézom Chumkom, ktorý býval vedľa v dome.
Ako typické mačiatko bol neskutočne divoký, plný energie a stále sa hral.
Kúsanie a škriabanie rúk miloval už v útlom veku. (Ak vám takéto správanie prekáža, je ideálne mača neučiť na hranie sa s rukami, ale presmerovať pozornosť na hračky)
Od počiatku som ho nosil na návštevy a von a tak dodnes nemá problém s cudzími ľuďmi, prenoskou či cestovaním. Na všetko si privykol už ako malé mača a ostalo mu to i v dospelosti.
Kollbýček rástol nesmierne rýchlo – na fotke má len 3 mesiace a už vyzerá takmer ako dospelák.
Na tejto fotke je vidieť neuveriteľnú podobu na čistokrvné britské mačky (pravdepodobne figurovali v rodokmeni) – až na značnú podváhu. 🙂
Kým bol mladý a štíhly, skákal i po stromoch – s narastajúcim vekom ho to prešlo, i keď minulé leto prekvapil výskokom na brezu.
Kollbyho oslava prvých narodenín. Vtedy som toho o mačkách nevedel ani z ďaleka toľko ako dnes a tak dostal veľký balíček krmiva Whiskas. Chudáčik Kollby bol môj pokusný králik – skúsil toho naozaj veľa, ale dnes je už na kvalitke.
Venčenie Kollbyho a Chumka bolo ešte v Petržalke pravidelné.
V roku 2007 začal rapídne priberať, hoc dovtedy bol ako prútik. Okrem toho mu skončila dominancia a výsadné postavenie, lebo do domácnosti pribudla Bellinka – druhá mica.
Pán Petržalky, sleduje dianie zvrchu
Kollbyho maximálna hmotnosť – tučnota v januári 2008 – našťastie dnes je to už minulosť a jeho váha je cca 5,7 kg.
Začiatkom roka 2008 sme sa presťahovali a micky získali novučičký domov.
Pomerne dlho Kollbýčka bavilo schovávanie sa v krabici. Bohužiaľ asi pred rokom sa do každej, ktorú som micám dal vycikal, takže krabicové hrátky sú u nás už minulosťou.
V roku 2009, presne na moje narodeniny večer, Kollbýček vycikal do podstielky Zverlit takéto krásne srdiečko. Že by darček pre mňa?!
Pán kocúr spí!
Hoc je Kollbýček zlatíčko, vie aj vyceriť zúbky a vytiahnuť pazúriky. Divoká interakcia s nejakou hračkou (v tomto prípade slamkou) je našou obľúbenou spoločnou hrou.
Zelené mi šmakuje!
Bytové mačky majú ako kratochvíľu najmä sledovanie diania za oknom a Kollby nie je výnimkou.
V novom byte dostali balkón ako svoje ihrisko.
08.11.2009 mi Kollby ukázal, že opätovne vycikať srdiečko do bentonitu nebude až tak ťažké.
Mačka ako bytový doplnok či dekorácia 🙂
V roku 2010 sme absolvovali sťahovanie z bytu do domčeka so záhradkou.
Záhradu s altánkom si Kollby ihneď obľúbil.
Celebrita, ktorá nechce byť rozpoznaná.
Horizontálne či vertikálne?
Kollby hrá „mrtvýho brouka“.
Kúpelňa je Kollbyho obľúbeným miestom, rád vylihuje na práčke a sleduje ako sa kúpeme.
Okrem toho rád pomáha i pri práci s pc a písaní článkov.
Trávy nikdy nie je dosť! 🙂
Pobyt vonku a cestovanie autom sú tiež jeho srdcovky.
Huňatý chvostík, za ktorý by sa nehanbila ani veverica!
Kráľ Kollby s korunkou.
Pštros pchá hlavu do piesku a Kollby do trávy.
No a samozrejme, tam kde je jedlo, je i Kollby a maškrtí – jeho váhu musím preto strážiť aby opätovne nepribral.
Nech mačky robia čokoľvek, málokedy strácajú svoju eleganciu a gracióznosť postojov či pohybov.
Mini klbko z takmer 6 kilového kocúra 🙂
Otvoriť si skriňu či rolldoor nie je žiadny problém.
Masážne centrum plné catnipu je to pravé po náročnej siete a vyčerpávajúcom obede.
Aj vďaka pravidlám enrichmentu v kŕmení mačiek sa Kollbymu podarilo zhodiť a udržať si stálu váhu. Hľadanie a lovenie potravy je nielen zdravé, ale i zábavné.
Elegantný pózer Kollby 🙂
Všetko najlepšie Kollby!
Veľa zdravia, sily a chuti do života, dobrú kondíciu a krásne roky plné šťastia a spokojnosti s ostatnými člnmi mačacej svorky!