Posted by 
Nedávno som čítal zaujímavý článok o nových vedeckých poznatkoch v oblasti komunikácie mačiek. Asi je všetkým jasné, že pes je obľúbenejší ako domáci maznáčik. Podľa vedcov je to aj tým, že jeho výrazy, mimika, postoj tela a celkovo jeho reč sa dajú nami ľahšie čítať a pochopiť a preto máme so psom bližší vzťah. Mačky sa zdajú byť tajomnejšie a nepriehľadnejšie.
Posledné vedecké poznatky ale prinášajú viac svetla do tajov mačacej komunikácie s nami.
Mnohí sa domnievali, že vrcholom mačacej snahy o kontakt s nami začína a končí pri žiadosti o kŕmenie. To asi všetci mačkári veľmi dobre poznáme 🙂 a rozumieme, ak sa nám mačka snaží povedať, že by rada niečo dobré pod zub. Podľa Sharon Crowell-Davis, profesorky správania zvierat na University of Georgia ide skôr o to, že nevnímame správne ich signály alebo im nevenujeme dostatočnú pozornosť. To môže byť pravda, myslím že mnoho ľudí nejde do hĺbky a ani sa nesnaží. Čo je samozrejme škoda, lebo zo svojho vzťahu s mačkou nikdy nedostanú viac.
Vedcom sa podarilo odhaliť a predstaviť na konferencii niekoľko faktov:
Mačacie vrnenie/pradenie sme považovali za prejav radosti: Áno u časti mačiek sa spája s príjemným pocitom spokojnosti a pohody, ale je skupina mačiek, ktorá pradie ak sa necíti dobre a teda v chorobe či pri úraze. Okrem toho mačky nemajú v jazyku výraz pre zvolanie pomoci a preto sa pradením často snažia upozorniť okolie, že sa im niečo stalo a potrebujú pomoc.
Túto vec som si jednak všimol a už som to aj čítal. Aimme pri poslednom ochorení priadla sama od seba len tak a mne hneď prišlo na um, že je to tým, že je chorá, že to nebude radosťou zo života ani spokojnosťou,Nebolo jej skrátka dobre. Rovnako priadol aj Kollby v posledných dňoch choroby.
Mačka sa teší, keď sa vrátite domov z práce/školy: Áno, aj toto vedci potvrdili. Ak mačka príde k dverám a otiera sa o vaše telo, chvostík zaplieta medzi nohy, skutočne vás víta a rada vás vidí. Toto správanie je ale zložitejšie. Pri sledovaní ferálnych mačiek sa ukázalo, že ak sa skupinka vracia z lovu domov, na svoje územie, jednotliví členovia mačacej rodiny sa o sebe obtierajú, prepletajú s chvostami, hladia nimi po chrbte a bokmi tiel sa o seba trú. Ide o kombináciu pozdravu a utužovania sociálnej väzby po odlúčení. Je to mačací spôsob, ako nám dať najavo, že nás radi vidia a že sme im chýbali. Potvrdzuje to fakt, že mačky nie sú tak solitárne jedince, ako si mnohí stále myslia, ale naopak, že majú silné sociálne väzby v rámci vyšších spoločenstiev, v ktorých žijú.
Moje mačky, obvykle 2-3, niekedy i všetky 4, ma vítajú pri dverách a obtierajú sa o mne niekoľko minút po príchode. Ak to nestihnú hneď, dorazia neskôr, ale vítací rituál máme vždy. Vítajú dokonca aj návštevy, ktoré sa u nás objavujú častejšie.
Mačky majú výrazy tváre: Áno, mačky skutočne môžu meniť výraz tváre, ktorý odzrkadľuje ich aktuálnu náladu. Ak sú nervózne a v strese sú stiahnuté aj ich svaly a naopak, ak sú v pohode, ich tvár je uvoľnená. Mnoho ľudí si to ale nevšíma, pretože nepredpokladajú, že mačky nejaký výraz vôbec majú. Napríklad pomalé žmurknutie je považované v jazyku mačiek za gesto akceptácie, keď sú mačky spokojné. Vzniká na základe nízkej hladiny stresového hormónu a je teda podmienené autonómne.
Priznám sa, že pomalé žmurknutie som si nejako nevšimol, možno prehliadol, ale videl som xy krát skôr pomalé zatváranie očiek pred spaním, ale musím si na to dávať pozor! 🙂
Ľudia a mačky si vyvinuli skrytý jazyk mňaukania: Znalejší mačkári už dobre vedia, že mňaukanie využívajú mačky len pre komunikáciu s nami, medzi sebou vzájomne nemraučia, nemajú túto potrebu. Pri sledovaní ferálnych mačiek sa zistilo, že sú skutočne veľmi tiché v komunikácii a mňauknutie sa v komunikácii objavuje tak raz za 100 hodín, čo je naozaj zanedbateľný výsledok. Naopak ale domáce mačky, bytovky, s ktorými žijeme, mňaukajú omnoho častejšie, niekedy aj celé hodiny. Je to spôsob komunikácie, ktorý sa naučili kvôli nám, pre kontakt s nami, aby získali našu pozornosť. Zaujímavejšou informáciou ale je, že mňaukanie nemá presný kód, je odlišné od mačky k mačke a jej človeku. Takže každá dvojica – mačka/človek má svoj osobitý mňaukací jazyk. Toto demonštrovali vedci z Cornvellu a vo svojej knihe opísal Bradshaw. Nahrali zvuky 12 mačiek v domácnosti a majitelia vedeli presne identifikovať, ktoré „mňau“ sa spája s ktorou aktivitou, ale len u svojej mačky, nie u inej.
Môjmu kvartetu BLRA, si myslím, že plne rozumiem. Ako spolu žijeme, snáď by to inak ani nešlo. Viem, čo ktorým „mňau“ myslia a predpokladám, že takto to máte s mačičkami doma aj vy.
Skutočne zaujímavé informácie. Som zvedavý, čo bude ďalej. Takéto behaviorálne veci o mačkách ma nesmierne bavia.
Zdroj inromácií: http://nymag.com/
Podobné príspevky: