Moje kočky / Moje mačky / Robin

BLRA sú čisto bytové mačičky. Jediná moja mica, schopná chodiť von, bol Kollbýček. Každú som sa ale pokúšal vychovať k láske k prechádzkam po záhrade, ale žiaľ vzdorovito či úzkostne odmietali a tak to nemalo zmysel.
Mojím novým projektom bude ale posledná adoptovaná – Aimme. S ňou to skúsim už túto jar.

Každopádne mám aktuálne 4 mačky – typ bytovka. Mačka bytovka, tzv. gaučana je podivínka. Mnohé veci nepozná, nevie, len z diaľky sleduje, maximálne čuchovo spoznáva. Keď napadol poriadny sneh a ich letná balkónová oáza sa zmenila na „Alpy“, mali možnosť vyskúšať, aká je tá biela podivná prikrývka, ktorá im spadla na ich balkón.

photo P1280025copy_zps7d94465a.jpg

Žiaľ, gaučaňa je podivín a sneh jej rozhodne nevoní.
Jediný, kto sa labkami zapísal na bielu vrstvu snehu bol Robinko. Ostatné sú na to až príliš nóbl. 🙂

photo P1280026copy_zps64aa07c7.jpg

Zimné radovánky sa teda u nás nekonajú.

2 Comments

  1. Mačky dokážu byť časom adaptabilné. Keď mi zomrela mama, na chalupe mi zostal len kocúr. Celý život bol v záhrade a len občas mohol byť v kuchyni. Aj tuhé mrazy prespával na polešení hlboko zarytý v sene. Bolo mi jasné, že ho tam napospas osudu nenechám. Aj keď asi 3 mesiace tam žil sám, len na víkendy som prišiel. Ale išla zima. Veľmi som sa obával tej náhlej zmeny. O mačkách v meste a ich chovaní som nevedel vôbec nič. Ani som sa nemal koho opýtať. Surfoval som, ale vtedy toho bolo o dačom takom skoro nič. Namiesto záchodu som doniesol lavor s pieskom, naložil Mura do auta a šli sme. Chudák mal nesmierny stres. Celé auto som mal plné riedkych výkalov, ale utiahnutý v kúte to prežil. V byte sa najprv hrozne bál. Zastavenie výťahu v ňom vzbudzovalo hrôzu. Ale ten lavor s pieskom použil okamžite, aj keď dovtedy mal ako záchod len prírodu. Zvykol si asi po pol roku. Asi po roku som sa rozhodol, že na víkendy zase bude chodievať na tú chalupu. Tešil sa, cestu už znášal fantasticky. teda ak bol voľný. Klietku (pardón – prepravku) nenávidel priam panicky. Cestou nikdy nerobil problémy. Cez okno vzadu z parapety pozeral von, občas zase aj cez predné okno. jediné, čo ho stresovalo bola cesta z paneláku do auta a naopak. Bál sa, že ho stratím. Vtedy sa do mňa silno zakvačil pazúrmi a srdiečko mu tĺklo strachom. Ale auto, byt a chalupu mal ako jeho domov a bol v pohode. Po čase sa na chalupu nasťahoval môj kamarát s jeho mamou. A nastal Murov postupný slávny návrat. Po 3 rokoch v Bratislave je zase na chalupe. Žil na chalupe v sene aj cez zimu, žil v paneláku, teraz je na chalupe hýčkaný v teple, ale von môže ísť kedykoľvek. Chodí asi tak 3x denne, vždy asi na 20 minút . Mačičky si zvyknú na všeličo. Ale musí to byť postupné. Aj byt, aj sneh, na každú aj menšiu zmenu v okolí si musia zvykať

    lubor
    Reply

Napsat komentář

Vaše e-mailová adresa nebude zveřejněna. Vyžadované informace jsou označeny *

Tato stránka používá Akismet k omezení spamu. Podívejte se, jak vaše data z komentářů zpracováváme..