Všetko sa začalo na jeseň 2018. Lole sa z ničoho nič objavili záhádné vyrážky na tvári. Chvíľu potom jej bol diagnostikovaný lipóm medzi lopatkami a zála uší. Po pár mesiacoh bola na kontrole už diagnóza upravená na rakovinu s veľmi zlými vyhliadkami a mizivou šancou na uzdravenie. Lola zomrela 12.07.2019 na pohotovosti v Prahe.

V októbri minulého roka sa Lole na tvári, v okolí nosa, obočí a ušiach urobili zvláštne zhluky vyrážok. Cytológia odhalila, že ide o zápalový proces. Veterinár netušil, čo by mohlo byť príčinou. Špeciálnu liečbu nenasadil, pretože čistenie koloidným striebrom, ktoré som jej naordinoval, zabralo a vyrážka ustupovala. Po pár týždňoch zostali po nich len lysiny. 

Lola a jej tvárička po liečbe atb

Loline zdravotné problémy tým ale začali. Ku koncu roka sa jej medzi lopatkami vytvoril malý útvar. Bol pomerne mäkký, ohraničený a mal tvar elipsy. Najskôr ma to nevystrašilo, myslel som si že pôjde o zhluk tukových buniek. Útvar to bol malý, ale bohužiaľ rástol extrémne rýchlo.

Cytologické vyšetrenie ukázalo, že sa jedná o tukové bunky a tak bola diagnóza stanovená ako lipóm. Ku kontrole sme mali prísť za cca 3 mesiace, pokiaľ by nenastali nejaké problémy.

Lola pôsobila celý čas ako zdravá mačka. Na svoj vek, 11 rokov, veľmi vitálna a hravá s neutíchajúcim apetítom. Cudzí útvar ale neustále rástol, tvrdol a prestával byť ohraničeným. V priebehu pár týždňov trčal spomedzi lopatiek ako ťaví hrb a rozvetvoval sa všetkými smermi. Nebol bolestivý a Lola naňho vôbec nereagovala.

postvakcinačný fibrosarkóm

Na kontrole, už len pohmatom veterinár konštatoval, že pôjde o rakovinový útvar. Viac dôkazov, ako svoje skúsenosti z dlhoročnej praxe nepotreboval. Bolo to preňho jasné – rýchlo rastúci, neohraničený, tvrdý útvar, medzi lopatkami, zrastený pravdepodobne so stavcami a s lopatkami je jasný nádor. Prognóza bola rovnako šokujúca, len niekoľko mesiacov. V rámci terapie doporučil Lolu nechať dožiť s nádorom a čakať, pokiaľ jej nezačne obmedzovať pohyb. Rizikom bolo jeho prasknutie, čo by mohlo viesť i k okamžitej smrti. Operáciu vylúčil s tým, že vzhľadom na umiestenie nádora a jeho možné prerastenie do kostí, by to Lole skôr spôsobilo dodatočné problémy a znížilo kvalitu života. Takto mola šancu na relativne dôstojné dožitie.

Zostal som ako obarený. Z neškodného lipómu bol agresívny nádor a naviac prognóza nedávala Lole ani najmenšiu šancu, že by mohla žiť 6 mesiacov alebo i viac.

Okrem rakoviny bol Lole diagnostikovaný aj zápal zvukovodu a nasadené ATB.

Nezmohol som sa v tej chvíli na nič. Niekde vzadu v hlave som tu myšlienku mal, ale keď to počujete z úst veterinára, znie to definitívne. Naraz je to už pravda. Nielen možnosť, na ktorú nechcete myslieť, ale aj tak vás napadne.

K tomuto veterinárovi chodím 7 rokov. Viem, že má svoje limity tak, ako každý, ale vždy som mu veril. Za tie roky sme nemali žiadny problém, ktorý by neriešil. Ničmenej som chcel mať istotu, že je to s Lolou naozaj tak fatálne. Veď on nerobil žiadne vyšetrenie, pretože to podľa neho bolo už zbytočné. 

Šiel som teda po ďalší názor a to už na zvieraciu polikliniku, kde sa špecializovali na rakovinu. Chcel som mať minimálne ďalší názor. Bohužiaľ, už na vstupnej prehliadke sa miestni lekári prikláňali k názoru, že pôjde o postvakcinačný firbosarkóm. Bez ďalších vyšetrení boli ale zdržanliví. Podľa pohmatu ale súdili, že nádor bude veľmi ťažké odstrániť a že je pravdepodobne vrastený do okolitých kostí.

Lole naordinovali niekoľko testov, ktorá sa radia medzi predoperačné vyšetrenia, aby mohli presne zistiť, kde nádor je, ako je veľký a ohraničený –  RTG, sono a podrobný krvný rozbor s cytológiu útvaru. Cena za predoperačné vyšetrenie bola stanovená na 12 000Kč, ako maximum. Bol štvrtok a prvé výsledky mali byť až po víkende, v utorok. 

Odchádzal som zdrvený tým, že aj napriek laboratórne nepotvrdenej diagnóze to s Lolou vyzerá beznádejne. V tomto období už Lola začala pomaly strácať váhu a vitalitu. Bola stále mazlivá, vokálna ako vždy, ale pohybovala sa menej a menej jedla. V letných horúčavách sa to dalo čakať, obdobne sa správali aj ostatné mačky. No u Lolinky bola zatím rakovina.

Cez víkend som neustále premýšľal čo robiť.

Trápiť Lolu vyšetreniami, operáciou a chemoterapiou a k tomu pravidelne cestovať na kliniku na druhý koniec Prahy? Alebo si ju nechať doma dožiť, pokiaľ to bude možné?

Metropolevet - klinika v utorok večer, Lola a Lucián

Neustále som riešil, čo by bolo pre ňu lepšie. Lola neznášala prenosy. Bola to bytová mačička a pokiaľ sme sa nesťahovali, tak z domu nešla von. Cestovanie ju stresovalo. I veterinár chodil k nám. Doma mala svoje pohodlie a mačaciu rodinu.

Ďalšia vec bola, že len samotné vyšetrenia by stálo do 12 000Kč a potom ešte operácia raz toľko a následná chemoterapia. Áno viem, je to člen rodiny, ale bohužiaľ, pokiaľ nie je človek milionárom, musí počítať s tým, že veterinárna liečba stojí neuveriteľné peniaze. I o to viac si treba rozmyslieť, ako bude vyzerať veterinárna starostlivosť. To je jedna z vecí, na ktorú nemyslíme, keď naše domovy otvárame domácim miláčikom. Našťastie peniaze tentokrát nehrali rolu a liečbu sme si mohli dovoliť.

Bola nedeľa a ja som takmer celý víkend  nespal. Stále som nevedel, čo robiť a utorok sa blížil. Dve kliniky sa zhodli na fatálnej diagnóze, ale každá to chcela riešiť inak. U prvej bol plán nechať Lolu pokojne dožiť doma. Na druhej klinike chceli najskôr urobiť desiatku testov a následne konzultovať operáciu a chemoterapiu v rámci paliatívnej starostlivosti. 

Extrakcia tumoru Loly

Nakoniec som sa rozhodol pre tretí názor a ešte v pondelok sme s Lolou šli k známemu veterinárovi. Ten urobil len najnutnejšie vyšetrenia ako odber krvi a RTG a potvrdil nádorové ochorenie. Útvar už jasne kalcifikoval, bol neohraničený a veľmi veľký. Vyšetrenia boli asi o ⅓ lacnejšie a bolo ich teda i menej, ale viac už veterinár nepotreboval. Hneď na druhý deň šla Lola na operáciu, extrakciu nádora

Extrakcia fibrosarkómu

Na prvé dve kliniky som sa už nikdy nevrátil. Podľa tretieho veterinára išlo jasne o postvakcinačný firbrosarkóm, ktorý spôsobila vakcína, ktorou bola Lola očkovaná ešte na Slovensku, nebola vraj bezpečná. Agresívny nádor bol sice nakoniec odstránený celý, ale nebolo možné dodržať pravidlo, že sa z každej jeho strany odoberie až 5 cm tkaniva. Fibrosarkóm tohto typu je veľmi agresívny nádor, ktorý často recidivuje. Obvyklé sú aj metastázy do pľúc. Operácie bývajú bežne s komplikáciami a mačky majú zlú prognózu a krátku dobu dožitia.

Loline predoperačné vyšetrenia ukázali, že má čisté pľúca, nepoškodené orgány a a výsledky krvi boli tiež vporiadku. To mi dodávalo nádej, že to možno všetko dobre dopadne. Paradoxne počas operácie volala klinika číslo dva s výsledkami cytológie, ktorá potvrdila fibrosarkóm.

Operáciu i pooperačnú starostlivosť zvládla Lola nad očakávania dobre, prekvapení boli i na klinike. Lola bola stále vokálna a mazlivá a hoc menej, ale predsa prijímala potravu. Rana sa jej pekne hojila a okolo 21 stehov začali dorastať nové chlpy.

Stehy po extrakcii fibrosarkómu

Lolinka dostávala viaceré lieky ktoré tlmili bolesť a tiež jedny na potlačenie rastu nádorov, pretože hrozilo, že sa objaví znovu. Lolinka mala v tom čase 3,5 kg a už mesiace sa nehrala. Nebola však apatická, len sa odmietala naháňat s Robinom a zabávať ako kedysi. Po liekoch často zvracala, obvykle do dvoch hodín po požití.

Rekonvalescenia po extrakcii fibrosarkómu

Asi mesiac po operácii sa jej stav rapídne zhoršil. Najskôr som nahmatal nový útvar medzi lopatklami, hneď pod jazvou. Tentokrát bol ohraničený, hladký a na pohmat iný ako fibrosarkóm. Okrem toho sa Lola začala správať zvláštne.

2 dni na to v sobotu Lola prestala jesť. Bol to veľmi horúci deň a všetky mačky i ja sme trpeli tým, ako je teplo. Lola už len pila, ráno bola apatická a dokonca neprišla ani k miskám, čo sa jej nestáva. Vždy milovala jedlo a nenechala si akékoľvek hody ujsť. Rovnako ma vždy ráno vítala. Sobotu už ale bola extrémne apatická.

rekonvalescenia po extrakcii nádoru Loly

V nedeľu sa k apatii pridala vokálnosť, ale taká, ktorú som u nej nikdy nepozoroval. Zároveň bolo jej správanie podivnejšie a podivnejšie. Bežali sme na veterinu, kde dostala vitamíny a lieky. Bohužiaľ, stále nejedla. V pondelok sme sa na veterinu ráno vrátili zase. Lola celú noc nespala a stále kričala veľmi neobvyklým spôsobom. Vyzerala veľmi zmätená a správala sa divne

Vyšetrením sa zistilo, že jej zlyhávajú obličky, teda jej telo je otrávené splodinami a to vysvetľuje jej podivné správanie. Na bruchu jej bol nahmataný ascites – nahromadená tekutina so zápalovým procesom, čo potvrdil odber. Dostala infúziu a ďalšie lieky a večer som si ju vzal domov.

Rekonvalescenia Loly po operácii nádoru

V utorok Lola stále nejedla, v noci nespala a vydávala strašlivé zvuky, ktoré drásali celú moju nervovú sústavu. Na klinike sa ju rozhodli rozkŕmiť a nechali si ju na noc tam. Dostala ďalšiu infúziu a sondou stravu.

Posledné chvíle Loly na tomto svete

V stredu som si ju vzal domov. Podľa mňa už nevnímala okolie, stravu stále neprijímala, dokrmoval som ju striekačkou. Chodila ale zmätene po byte a používala ešte záchod. V noci nespala a v pravidelných intervaloch hlasno kričala. Vo štvrtok už bolo jasné, že Lole se musel poškodiť mozog. Prestala úplne reflektovať na veci okolo, nežmurkala, zrenice nereagovali na svetlo a len hlasno kričala. V noci som sa rozhodol ísť na pohotovosť pretože už prestala používať záchod, kričala a nevedela sa utíšiť. Ani po podaní silných utlmujúcich liekov sa ju na klinike nepodarilo utíšiť. Vtedy mi bolo jasné, že toto je koniec. Lolinka umrela eutanáziou v 01:30 ráno, piatok 12 júla.

Lola si hraje s mechanickými hračkami

Lola priam zbožňovala ľudskú pozornosť. Vokálne i fyzicky sa jej domáhala a rada spala v lone každého, kdo k nám prišiel. Bola hravá i napriek vyššiemu veku a milovala jedlo. Zostalo po nej ticho.

Bezstarostná Lolinka

Po jej smrti som sa rozhodol exhumovať telo svojho prvého kocúra Kollbyho a spopolniť ich spolu v Prahe. Kollby a Lola spolu prežili dva roky a teraz odpočívajú spoločne a navždy.

Mačky v okne

Ako som nedávno písal, je skutočne dôležité, akého veternára máte. Rovnako ako každý obuvník nie je majstrom svojho umenia, ani každý veterinár nie je profesionál. Vzhľadom ale na to, koľko stoja ich služby, mali by sme veľmi dbať o to, aby sme platili za to, čo skutočne naše zviera potrebuje. Akákoľvek veterinárna starostlivosť je nákladná a preto je základ prevencia a to kvalitná starostlivosť a výživa. Tie znižujú riziko chronického poškodenia zdravia!

Článok bol v upravenej podobe uverejnený v odbornom mesačníku Pes a mačka: ISSN: 1335-7778, číslo 7/2019, XVIII. Ročník.

Podobné príspevky:

Lolinkina záhadná vyrážka

Lolinkina záhadná vyrážka – terapia

Lole bol diagnostikovaný lipóm

4 Comments

  1. mam kocurika, pred 14 dnami mu bol diagnostikovany podla sona nador oblicky. Nahodne, lebo pri preventivnom odbere krvi bolo vsetko ok, az na oblickovy index Sdma zvyseny. Ma 9 rokov, je spokojny. Myslíte, ze ma zmysel ist do liecby, , ked vidite, co vsetko vytrpela vasa mačička za tak kratku dobu? Neviem sa rozhodnut. A k tomu zvlastnemu spravaniu, kricaniu a nepokoju. Mojmu kocurikovi trhali pred 3 tyzdnami 7 zubov. A reagoval po prebrati zvlastne. Cele poobedie a celu noc krical pri bytovych dverach, hadzal sa na klucku, a tiez na okno. Akoby bol pošahaný a chcel ujst. Mam ho od maciatka a je to velky maznoš, neboji sa ani cudzích ludi. Vela maciek sa uz u mna preberalo z narkozy, ani jedna to nerobila. Myslím, ze mu poskodili mozok pri tej narkoze. S oblickou som uz bola u 2 vet, nie su si istí, ako pracuje ta druhä, keby mu tuto zobrali. Som v zaciatkoch, neviem ako dalej. Zistili mu teraz aj zapal mocoveho mechura bezpriznakový, dostal na 14 dní cystaid. Potom kontrola. Srdce ok, rtg pluc cisté. Prosím, napíste mi vasu mienku, som zufalá. Dakujem, Soňa. max.maxik@email.cz

    Sona harsanyiova
    1. Zdravím,
      Vaší kočky mi je upřimně líto. Vím jak těžká situace to je.
      Rozhodnutí je ale na Vás. Neznám Vás, ani Vaši kočku. Vím jen to, co jste napsala a toho není zase moc. Nedokážu posoudit, zda je kocourek životaschopný, nebo ne. Má jen 9 let, zápal lze doléčit, ale jinak nepíšete nic o apatii, nechutenství atd. O jeho životě nevím zhola nic a teda ani o jeho chování. Svěřila jste jen informaci, že po narkóze vyváděl. Jak často? Trvá to pořád? Nevím!?.
      Narkóza je velice zásadní věc a individuální. Každá kočka reaguje jinak na jinou sedaci.
      Pokud máte podezření, že jeho mozek nepracuje správně, můžete ho vyšetřit u specialistu a ten vám to potvrdí, nebo vyvrátí.
      Lola měla úplně jiný typ rakoviny a to nelze takhle srovnávat. V podstatě bylo jasné, že její čas se krátí, jenom nebylo zřejmé jak moc a jaká bude kvalita jejího života v tom zbytku. A právě kvalita života je jediné, na co u léčby koček koukám. Ztratil jsem už dvě, právě pro nevyléčitelné nemoci. U obou jsem ale poznal, když už nemělo smysl pokračovat v terapii a naopak byl čas, dát jim zbohem. Prodlužování života by znamenalo snížení kvality jejich života na úroveň, která by už spadala spíš do kategorie trápení se.
      Držím pěsti, ať se vám i kocourkovi daří udržet co nejdýl, co nejvyšší kvalitu jeho života!

      Lucián & BRAG

    2. Je mi veľmi ľúto, čo si vaše mačičky vytrpeli. Ale aspoň mali šťastie na dobrých ľudí – vás. Tiež som bohužiaľ o jedno mačiatko prišla, bola to maličká mačička s vrodenou chorobou srdca. Mala veľa tekutiny v brušku aj pľúcach, zlyhávanie ťažko chorého srdiečka, prestala jesť, piť, chodiť …. odporučili mi eutanáziu. Nemohla som ju nechať trpieť. Mala tri a pol mesiaca keď mi umrela.

      dusicka

Napsat komentář

Vaše e-mailová adresa nebude zveřejněna. Vyžadované informace jsou označeny *

Tato stránka používá Akismet k omezení spamu. Podívejte se, jak vaše data z komentářů zpracováváme..