Posted by 
Znie to trochu hanlivo, že? Mačky sú len zvieratá. Ja ich milujem, vidím v nich veľkú časť svojho života a i nejaké duchovné prepojenie. Samozrejme, že to platí o mojich mačkách, ale ten obdiv, náklonnosť a pochopenie je všeobecné. Som proste ailurofil, milovník mačiek a táto veta mi príde hanlivá. Ale nie je. Mačky sú zvieratá, nie sú to ľudia, a to je fakt.
Medzi nami, ktorí mačky bezmedzne milujeme a tak nejako sme spojili naše životy do jedného, sa nachádza široké spektrum osobností. Ako inak vo všetkom. To predsa robí život krásnym. Existuje ale istotne pár typov chovateľov, ktoré by sa dali popísať a vyskytujú sa pomerne obvykle a sú typické najmä pre mačkárov. To je napríklad tzv. „mačacia paní“ – „cat lady“. Obvykle sa popisuje ako staršia žena, bezdetná, bez partnera, s mačičkami a má množstvo štádií od chovu mačky ako vlastného dieťaťa s celým servisom, čo k tomu patrí až po beznádejnú zberateľku, ktorá už žije skôr v mačacej toalete ako v ľudskom obydlí s desiatkami mačiek a stovkou problémov.
Jedna črta je ale typická pre nás všetkých, nás ľudí a to bez ohľadu na to, aký druh zvieratka máme radi či chováme. Máme sklon zvieratá poľudšťovať. Prenášame na ne ľudské typy správania, komunikáciu, prejavy a zaobchádzame s nimi ako s maloletými deťmi odkázanými na našu starostlivosť s opateru. V podstate si myslím, že k tomu máme sklony všetci, vždy je len otázka, u koho to prerastie do miery, ktorá už nie je primeraná zdravému, spokojnému životu mačky i jej majiteľa. 😊
Ja sám sa pokladám za mačaciu matku a napísal som o tom aj niekoľko článkov. Nevidím nič zlé na tom, ak sa domáce zvieratká poľudšťujú. Naopak, myslím že mnohým ľuďom poskytujú adekvátnu náhradu za biologickú rodinu, potomkov, partnerov. Vyplňujú ľudské prázdno tým zvieracím a čistou láskou nepodmienenou ničím. Naštartujú zmysel bytia, denné aktivity a tiež chýbajúci dotyk, lásku a predstavujú aj psychologickú očistu. A na to všetko sa veľmi ľahko privyká a rovnako veľmi ťažko od toho odvyká.
Ako som už vysvetľoval v predchádzajúcich príspevkoch, byť matkou nie je len biologická rola, ktorá sa odvíja od samotného aktu splodenia až po pôrod. Byť matkou je hlavne sociálna rola, ktorá so sebou nesie aj zodpovednosť za zdravý rast, vývoj, socializáciu, učenie, návyky, …..
Niekto chová mačku prístupom ako k svojmu ľudskému potomkovi. Je zahrňovaná láskou, pozornosťou, dostáva kvalitnú stravu, vyberané mäsko, má k dispozícii rôzne druhy hračiek a dostatok podnetov pre svoj zdravý rozvoj. To všetko by dostalo aj dieťa týchto majiteľov. Miesto ľudského potomka si ale takýto životný štýl užíva mačička. Prístup je iný vlastne len tou sociálnou väzbou a fyzickým zázemím, pretože niekto nemusí pokladať za obvyklé ak domáce zvieratko stojí pomerne dosť peňazí – pretože na „zviera“ sa predsa nevyplatí utrácať. No, ľudia sú rôzni.
Iný prístup ale je ak mačička nahrádza ľudskú spoločnosť iným spôsobom. Ide skôr o ľudskú hračku. Človek miluje ak môže niečo vlastniť a ovládať. Mačka práve na toto nie je vhodný objekt a tak pre mnohých pôsobí dojmom výzvy, ktorú je potreba zdolať. Milá mica býva strihaná, farbená, obliekaná. Má ľudskú napodobeninu postieľky, spodnú bielizeň či nočnú košeľu…alebo, ako je teraz v móde, tu príšernú karnevalovú masku, ktorú je dostať všade na internete. O správnu výživu, adekvátnu starostlivosť a veterinárnu opateru tu už ale skôr nejde, alebo až na poslednom mieste a aj to v pochybnej kvalite. Dôležité ale je, aby mačka mala televíznymi spotmi ovenčené krmivo a všetky najlepšie oblečky a obojky z miestneho petshopu. Je to predsa môj „milášik“.
To, čo som opísal sú samozrejme dva extrémy, stojace proti sebe a medzi nimi sa nachádzame my, väčšina. Ja neodsudzujem nikoho. Nevidím nikomu do misky. Najdôležitejší totiž nie je názor ľudí na to, ako kto zaobchádza so svojím mačacím kamarátom, ale to, či je on aj jeho ľudský partner s takýmto vzťahom spokojný, je zdravý, motivačný, aktívny a prospešný pre obe strany. Mačička sa musí prejavovať ako spokojná, dobre živená, reagujúca na podnety so záujmom okolie a na pohľad čistá, udržiavaná, zdravá. Nespokojnú, deprivovanú mačičku by ste spoznali hneď. Rovnako od pohľadu mačku chorú obéznu či viditeľne niečím rušenú.
Mačka je zviera a nie je na tom nič zlé. Ak už ju chováte na akejkoľvek úrovni poľudštenia, doporučujem si to opakovať. Môžeme ich milovať ako veľmi chceme dopriať im luxus a starostlivosť akú nikdy nevideli a ich mačacie kožuchy nezažili, ale tak či onak, vždy to budú zvieratká a tento postoj by sme niekde vzadu v hlave mali mať ako spínač. Ušetrí nám veľa času a tiež peňazí. Inštinkty je to čo ich riadi a nie naša vzájomná láska a opatera.
Marketing chovateľských potrieb nie je predsa zameraný na naše mačky, tie predsa nie sú kúpnou silou, ale na nás. My sme tie obete, ktoré hneď surfujú na nete a hľadajú novú hračku, kefu či krmivo, aby naša mačička mala to najlepšie čo môže byť, alebo to najnovšie. Ona to ale v skutočnosti vôbec neocení. Farby nerieši, brandy tiež nie a kedysi behala po poli a lovila myši a nie je to zas tak dávno. Nič sa nemá preháňať, pretože všetkého veľa škodí a začne to byť kontra produktívne. Takže aj v tomto smere je ideálne mať nejaké hranice a radšej nič nepreháňať. Ani nadmerná zdravotná či kozmetická starostlivosť nemusia mať kladnú odozvu, ba naopak, môžu byť pre mačičku skôr nepríjemné. O mačkách je známe, že nadmerná pozornosť ich stresuje a je vnímaná ako negatívna.
Samozrejmosťou je, že ak si svojím prístupom mačičku rozmaznáte, budete potom musieť znášať plody svojej výchovy. Práve preto je veľmi dôležité mať neustále na pamäti, že mačička, nech je pre vás akokoľvek dôležitá, je stále len mačička, čiže zvieratko. Ten dominantný prvok, ktorý riadi domácnosť a jej život musíte byť vy a mačka musí vás i vašu rodinu rešpektovať. Poriadok robí priateľov a presne o tom to je i vo vzťahu k mačke. Tá si v domácnosti dovolí toľko, koľko jej vy dovolíte a bude sa k vám správať tak, ako vy k nej.
Zvieratká nie sú ako my, nemyslia. Riadia sa inštinktom a ten nemusí mať racionálny základ. Z tohto aj ďalších behaviorálnych dôvodov je dôležité nezabúdať, že každé zvieratko v domácnosti je napriek všetkých kvalitám, láske a vzájomnej symbióze a pochopeniu stále „len“ zvieratko a náš prístup k nemu by to mal odzrkadľovať, aby sme sa vyvarovali chovateľským chybám. Každý živý tvor ocení lásku, pozornosť a primeranú starostlivosť a bude to oplácať rovnakou dávkou a to bezpodmienečne. Tak to príroda nastavila. Len my ľudia sme k sebe krutí. Zvieratká to nepoznajú.
Článok bol v upravenej podobe uverejnený v odbornom mesačníku Pes a mačka: ISSN: 1335-7778, číslo 6/2018, XVIII. Ročník.
Podobné príspevky:
Mať mačky je úžasné ja mám 11 rokov a mam dvoch kocurov a jednu mačku
Je to nádherné!:)